Kam sa vybrať za snehom ak máme skromnejšie ambície ako Južný pól? Kde sú najlepšie zimné destinácie?
Všetky sú v podstate na severnej pologuli, ak človek nechce ísť práve na Južný pól. Odporúčam Nórsko s jeho polárnou žiarou v okolí Tromsa alebo Lofoty, to je doslova zimná rozprávka s farebnými rybárskymi domčekmi, zálivy a strmé a majestátne, hoci nie veľmi vysoké hory, ktoré majú okolo tisíc metrov ale rastú priamo od mora. Island je veľmi pekná zimná destinácia vďaka zamrznutým vodopádom, je to doslova magické. Vybrať sa dá aj do západnej Kanady, napríklad do národných parkov Jasper, Banff, Revelstoke alebo najväčšie lyžiarske centrum sveta Whistler Blackcomb, a kto by hľadal niečo netradičnejšie, odporúčam Japonsko. Na ostrove Hokkaido býva 8 až 10 metrov snehu a sú tam úžasné lyžiarske strediská a úžasné freeridové zóny. Na prelome zimy a jari ešte možno v Japonsku zažiť výborné podmienky na lyžovanie a v okolí Tokia a južnejšie kvitnú v marci sakury. Z extrémnych miest ešte možno Južný pól, odkiaľ sa práve vrátil Martin.
Aká bola vaša najväčšia cestovateľská výzva?
Určite to bola expedícia cez Beringov prieliv, ktorej sme sa zúčastnili v roku 2020. Bola síce neúspešná, lebo sme ju nedokončili. Keby sme sa však neotočili, tak sa nevrátime vôbec. Tam bolo veľmi ťažké rozhodnutie, že buď expedíciu ukončíme alebo riskujeme to, že zahynieme. Hovorí sa, že najťažšie rozhodnutie je vrátiť sa, keď ste pod vrcholom. Cieľ je na dosah, ale vtedy s človekom bojuje ego, ješitnosť, očakávania. Keď si potom spomenie na všetkých ľudí, ktorých má doma, že si môže znova našetriť tie peniaze a príležitosť príde opäť tak nestojí to za to. Lepšie je bezpečne sa vrátiť.
Bolo výzvou aj náročné prostredie?
To bola najväčšia výzva. Ťahali sme 80 až stokilové sane, more nalámalo kryhy a natlačilo ich na seba. My sme preliezali dvoj až štrnásťmetrové kopy nahromadeného snehu a ľadu – ako trojposchodový dom, na ktorý najprv musíte so stokilovými saňami vyliezť a potom musíte z neho zliezť a o dva metre vás čaká ďalší dom. Na prejdený kilometer dĺžky sme museli prejsť štyri kilometre medzi -50 až -20°C. Častokrát sa stalo, že sme zaspali na tej ľadovej kryhe a zobudili sme sa o pár kilometrov späť lebo prúdy nás odniesli. Bolo to aj psychicky náročné, bojovať s tým neúspechom.
