Kam by ste sa chceli pozrieť v budúcnosti?
Do budúcna možno v Martinových šľapajach by som vyskúšal opäť túto Beringovu úžinu alebo aj Južný pól alebo sa dostať na Severný pól.
To sú samé ľadové a chladné dobrodružstvá, nelákajú vás aj iné pásma?
Určite ma láka prejsť Saharu cez Alžír a Mauretániu, ale tých plánov je obrovské množstvo. Chcel som prejsť Darienovu úžinu, to je taká časť medzi Panamou a Kolumbiou kde je jediná časť Panamerickej diaľnice, ktorá je prerušená. Sú tam bažiny a hovorí sa o nej ako o jednom z najnebezpečnejších miest planéty. Pohybujú sa tam ľavicové komunistické gerily, pohybujú sa tam narkotrafikanti, ktorí pašujú kokaín, sú tam jedovaté hady a žaby, vysoká vlhkosť, malarické komáre, žltá zimnica a jednoducho elementy a podmienky sú nastavené proti vám ale je to možné prejsť.
Odniesli ste si z cestovania nejaké zranenie či úraz, ktoré vás budú doživotne sprevádzať?
Našťastie nie, musím si zaklopať. Ale samozrejme bežné cestovateľské choroby ako hnačky, bolesti brucha, teploty som mal. Ale asi najväčšia negatívna skúsenosť bola v Bolívii, kedy som na Ceste smrti vysekanej v skale robil s klientami zjazd na horskom bicykli, zle som zabrzdil, nevybral dobre zákrutu a preletel cez bicykel. Prerazil som si kľúčnu kosť a hrozilo, že mi tá skrížená kosť prepichne pľúca a že sa zadusím vlastnou krvou. Okamžite ma previezli a hospitalizovali v bolívijskom hlavnom meste La Paz. Tu ma aj operovali a strávil som tam niekoľko dní v nemocnici, ktorá bola prekvapivo dobrá.
K cestovaniu patrí aj ochutnávanie rôznych zvláštnych jedál. Koľko toho máte na zozname?
Áno, jedli sme mnohé veci akými sú pavúky, tarantule, larvy, kobylky. Väčšina z toho bola mŕtva a vysmažená, a nechutí to až tak zle. Asi ako veľmi mastné čosi a človek vďaka tomu fritovaniu veľmi necíti tú chuť. Živú húsenicu sme s Martinom jedli v Kongu. Nechutí to nijako, je to proteín. Praskne to v ústach a je to plné nejakej šťavy, alebo vnútorností tej larvy, čiže je to taký nepríjemný pocit v ústach. Ponúkali nám tam taktiež takú sušené opice, ktoré sa neodporúčajú jesť. Existujú totiž dve základné pravidlá ako nedostať ebolu. To prvé je nejesť opice, to druhé nebozkávať mŕtvych, čo sme dodržiavali, lebo ebola sa šíri kvapôčkovou infekciou. V Afrike je zvykom, že keď niekto zomrie, pozostalí ho prídu pobozkať na ústa a tak sa to tam šíri.
