V máji 1957 zorganizovali medzinárodné preteky, kam zavítali jazdci z Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, zo Švédska a z domáceho Československa. „Predalo sa zhruba 16-tisíc lístkov. Viac nemali. Ľudí to neodradilo a preliezali ploty, aby sa dostali dnu. Návštevnosť bola 20-tisíc ľudí, čo je rekord žarnovickej dráhy, pričom Žarnovica mala vtedy približne 3 500 obyvateľov. Bolo to sľubné pre budúcnosť tohto športu, ale na pretekoch o rok neskôr sa z vody zo studne nakazili týfusom diváci i účastníci, ktorí ho ,rozniesli‘ po celom Československu a Žarnovica zostala na 3 roky bez plochej dráhy,“ vysvetlil Búri s tým, že plochú dráhu nefinancovala žiadna továreň, ako to bolo pri iných športoch a pri živote ju držali iba nadšenci.
Pod hlavičkou Preglejky
Zlom prišiel v roku 1975, keď dráha prešla pod patronát národného podniku Preglejka a po 4 rokoch prišiel ďalší míľnik. Zisk licencie Svetovej motocyklovej federácie, ktorý znamenal, že Žarnovica sa zaradila medzi organizátorov pretekov majstrovstiev sveta a neskôr aj Európy. Tomu predchádzala najväčšia rekonštrukcia dráhy a 80. roky možno považovať za športový vrchol plochej dráhy v Žarnovici.
Na jar roku 1979 čiernu škváru vystriedal bledožltý dolomit, posunutím okraja dráhy dovnútra sa dosiahlo jej skrátenie na 400 metrov, šírka 13 metrov na rovinkách a 18 metrov v zákrutách umožnila štart viacerých pretekárov súčasne. V rokoch 1984 a 1985 boli rozšírené hospodárske priestory a parkovisko pretekárskych motocyklov, pri vstupe na štadión asfaltová parkovacia plocha. „Pod hlavičkou Preglejky sa jazdilo až do rokov 1990 - 1991, pokiaľ podnik ,nespadol‘ a s ním živorila aj plochá dráha v Žarnovici,“ zaspomínal predseda klubu.
