"Na základe tejto metódy vieme povedať, že kým volebná účasť na celoštátnej úrovni bola 27 percent, v rusínskych obciach sa vyšplhala až na necelých 44 percent. Vysokú účasť Rusínov na voľbách potvrdzuje aj fakt, že medzi dvadsiatimi obcami s najvyššou mierou účasti sa nachádza až 13 obcí so zastúpením rusínskej komunity," priblížil Ravasz.
V prípade rómskych obcí výskum ukázal volebnú účasť necelých 13 percent. "V tomto prípade platí opak ako u rusínskej komunity, až 19 z 20 obcí s najnižšou celoštátnou účasťou má vysoké zastúpenie Rómov. Najnižšiu účasť zaznamenala mestská časť Luník IX," skonštatoval Ravasz.
Výrazne podpriemernú účasť mala aj maďarská komunita s výsledkom necelých 15 percent. "Medzi 363 obcami, v ktorých Maďari tvoria aspoň polovicu obyvateľstva, sa nenašla ani jedna, kde by referendum prekročilo prah úspešnosti (50 percent)," ozrejmil.
Analýza podľa Ravasza ukázala, že príslušníci národnostných menšín na Slovensku aj dnes tvoria osobitné skupiny voličov, ktoré sa správajú odlišne ako celoštátny priemer. "Menšinový volič sa vie zmobilizovať (ako ukazovali Rusíni), ale aj sa výrazne demobilizovať (ako ukázali Maďari a Rómovia). Rozhodne to však nie sú voličské skupiny, ktoré sa dajú úspešne osloviť len prostredníctvom všeobecnej celoštátnej kampane," doplnil.
