Hlavným kameňom sváru medzi koalíciou a opozíciou bolo to, či majú mať možnosť schváliť skrátenie volebného obdobia aj občania v referende. To nakoniec neprešlo, pričom kritici argumentovali najmä tým, že by tento nástroj mohla opozícia zneužívať a referendá o ukončení volebného obdobia by mohla iniciovať každé volebné obdobie.
Polemika
Naopak, do ústavy prešlo pravidlo, že návrh na skrátenie volebného obdobia musí predložiť minimálne 30 poslancov. „Je to spôsob, ktorý je vhodnejší ako predkladaný návrh na skrátenie ústavným zákonom alebo referendom. Poistka, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že návrh bude môcť podať len skupina poslancov, ktorú tvorí najmenej pätina všetkých poslancov, teda 30,“ vysvetľovala to Kolíková.
Poslanci neschválili návrh poslanca Za ľudí Juraja Šeligu, aby bola priamo v ústave zadefinovaná a chránená úloha Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Do ústavy však preniklo ustanovenie, podľa ktorého sa zablokuje zmena volebného systému. Ten aktuálny po novom bude môcť zmeniť len parlamentná ústavná väčšina.
Proti novelizácii ústavy sa ostro ohradzoval nielen Ficov Smer, ale aj Hlas Petra Pellegriniho. Ten sľúbil, že ak bude vo vláde, otázku o referende opäť otvorí. „Ak občan moc dáva, má ju právo aj brať. Toto právo ľuďom jednoznačne patrí, a preto sa ho v budúcnosti pokúsime presadiť aj do ústavy,“ vyhlásil Pellegrini.
