Kapitola o dobovom Uhorsku sa venuje protitureckým bojom, panovníkom, uhorskej šľachte a jej konfliktom s mestami, remeslám a cechom. Potom sa čitateľ dostáva ku kultúre. "Tvorí hlavnú časť publikácie s obsiahlymi kapitolami Kultúra či Kníhtlač. V prvej sa píše o humanizme a renesancii na našom území, vede a technike v Uhorsku, prvých uhorských mapách, školstve na území dnešného Slovenska vrátane Trnavy a o knižniciach v Európe, Uhorsku a detailnejšie aj v Trnave," opísal Ševčík.
Kapitola o kníhtlači prezentuje vývoj tejto technológie vo svete až po prvé tlačiarne 16. storočia na území dnešného Slovenska vrátane Trnavy. Venuje sa aj technológii tlače, výrobe kníh a používaným materiálom. Posledné dve časti sú o tlačiach 16. storočia, nachádzajúcim sa v zbierkach ZsM. Autor asi na 100 stranách predstavuje najzaujímavejšie knihy.
Text doplnil fotografiami a digitálnymi kópiami titulných listov, zdobených pôvodných kožených väzieb či ilustrácií. Posledná kapitola obsahuje kompletné a revidované bibliografické záznamy tlačí 16. storočia vo fonde ZsM. Počas tejto práce Ševčík identifikoval aj jednu knihu, vydanú v Nemecku, ktorú neeviduje ani nemecký katalóg tlačí 16. storočia. "Čiže v trnavskom múzeu sa nachádza svetový unikát," skonštatoval. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
