Naopak, opozičný Smer-SD to kritizuje a vidí v návrhu pomoc dočasne poverenej vláde. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) by bol radšej, keby Čaputová podporila návrh OĽANO a SaS v tejto veci.
SaS dúfa, že návrh prezidentky urýchli rozhodnutie o návrhu, ktorý inicioval poslanec Alojz Baránik (SaS) a podal ho na ÚS so 42 podpismi poslancov ešte v decembri 2021. Žiadali pozastavenie platnosti paragrafu 363 a tiež to, aby ÚS posúdil jeho súlad s ústavou. "Generálny prokurátor ho totiž už vtedy a aj doteraz používa spôsobom, ktorý môže byť protiústavný," uviedol v stanovisku Baránik. Ústavný súd je podľa neho jediný, ktorý dáva cestu k náprave zneužívania paragrafu v prospech mocných.
Vetrák je rád, že prezidentka dospela k názoru, že nadužívanie paragrafu 363 zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Myslí si však, že jej návrh rozhodnutie ÚS v tejto veci oddiali. "Oveľa lepšie ako podanie samostatného návrhu v tejto veci by bola jej podpora identického konania podaného poslancami OĽANO a SaS v roku 2021. Ňou podaný návrh totiž rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci len oddiali," uviedol v stanovisku.
Smer-SD tvrdí, že Čaputová sa týmto krokom otvorene pridala k "odhodlaniu odvolanej vlády nezákonne pozatvárať opozičných predstaviteľov, aby nezavadzali pri najbližších parlamentných a prezidentských voľbách." Strana ju kritizuje aj za to, že súhlasí so septembrovým termínom predčasných volieb.
Návrh podala prezidentka vo štvrtok. Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
