Na pokraji smrti
Riško sa zobudil s tým, že ho bolí hlava. „Najskôr som ho len chcela nechať doma, aby si trochu oddýchol, ale keďže bolesť neustupovala, začala som nás baliť do Banskej Bystrice. Myslela som si, že pôjde opäť o problémy s nádorom. Keď som ho išla prezliecť z pyžamka, všimla som si, že mu už funguje len jedna polovica tela, začalo mu vykrúcať ľavú ruku, zatvoril oči a zaťal zuby, to som už vedela, že je problém a volala som rýchlu zdravotnú pomoc,“ hovorí mama, ktorej ešte syn stihol povedať, že ju ľúbi.
Kým lekári zistili, že Riškovi praskla cievka, upadol do kómy. „Zakrvácal mu mozog, dostal PEG aj kanylu do krku, k čomu sa postupne pridružila sepsa aj zápal pľúc,“ plače Tatiana. Po dvoch mesiacoch sa vrátil domov a už takmer 10 rokov leží v bdelej kóme, no vníma očami a reaguje s úsmevom.
Niekoľkokrát prekonal záchvaty, keď bol medzi životom a smrťou. Dnes už mama nechce zázraky, len aby bol syn šťastný. „Vie sedieť v kočíku, musí byť opretý. Chytí si ceruzku a čarbe. To je všetko a ja som za to vďačná,“ hovorí mama, ktorú trápi aj fakt, že nemôže viac dopriať staršiemu synovi.
„Niekedy mám pocit, že nám nevyjde ani na jeho stravu na internáte. Chodí síce brigádovať, no nemôže viac, lebo by mi zobrali peniaze, ktoré ja dostávam. Nemôžem ani nič vyrábať, ani predávať na prilepšenie, lebo ak by sme mali len 20 eur navyše, stopli by mi dávky. Je to hrozné, ale snažíme sa žiť každým dňom,“ dodáva obetavá mama, ktorá túži len po jednom: nech sú jej deti čo najviac zdravé a šťastné.
