Deväťdesiatdvaročná ukrajinská Židovka Ija Rudzická utiekla z Kyjeva dvakrát v živote. Prvýkrát to bolo v roku 1941, keď mala len desať rokov a na vtedajšiu sovietsku Ukrajinu začali padať nemecké bomby. Druhýkrát to bolo minulý rok, keď Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, uvádza agentúra Reuters.
"V panike povedal, že nemáme na výber a musíme odísť. To však bolo takmer nemožné. V júli nastala strašná panika, utekali všetci, ktorí mohli: komunisti, Židia a všetci ostatní," hovorí Rudzická.
Rodičia ju spolu s bratom vzali so sebou a utiekli najprv do Charkova na východ Ukrajiny, odkiaľ sa vydali na cestu cez Sovietsky zväz do Taškentu - hlavného mesta vtedajšej Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky, vzdialeného takmer 3 800 kilometrov od jej rodného Kyjeva.
Rudzická spomína, že z Charkova odišli 21. septembra. O týždeň neskôr sa uskutočnil masaker v Babom Jare, pri ktorom nacisti počas dvoch dní zavraždili približne 33 771 ukrajinských Židov, čo bol jeden z najväčších masakrov holokaustu.
