Podľa Ľuboša sa za tie roky nič nezmenilo. "Ostali mi na ňu len spomienky a naše krásne detičky. Stále sme sami a snažíme sa s deťmi ísť ďalej a prijímať, čo nám život prináša. Chlapci maminu nespomínajú," hovorí Ľuboš, ktorý si myslí, že je to pre nich asi nepochopiteľné a snažia si to vnútorne blokovať.
"Lujzička začala posledné obdobie spomínať maminu, ale skôr v rámci hrania sa s bábikami. Niekedy sa spolu bavíme, že mamina by bola na ňu a chlapcov hrdá a že ich má rada, len neviem kde je," konštatuje Nadeždin manžel. Stále má ťažké srdce na políciu, ktorá ho kontaktuje len v prípade, ak im niečo on pošle na preverenie. "Hneď, keď Naďka odišla, neurobili nič, aby ju našli, presnejšie povedané čo mohli tak neurobili. Neposkytli hneď psov a nedôsledne pozreli záznamy z kamier, čo sa časom zistilo ako ich pochybenie," hovorí Ľuboš.
Naďku stále hľadá aj prostredníctvom internetu, či už správ o nájdených dezorientovaných zmätených ženách, ktoré niekto videl, alebo správy od ľudí, ktorí niekoho niekde videli kto sa na jeho manželku podobal. "Aj s pribúdajúcim časom, stále sa neviem s tým vysporiadať, že Naďka tu snami nie je, a že odišla, že ju už nikdy neuvidím, ale stále verím v zázrak, že bude s nami," hovorí Ľuboš.
Čo sa týka starostlivosti o deti, veľmi mu pomáhajú najbližší, a to jeho rodičia, Naďkina sestra, otec a jeho brat. "Som im veľmi vďačný. Bez nich by som to nedal," priznáva Ľuboš, pre ktorého sú deti všetkým a podľa neho to zvládajú úžasne, aj keď do ich vnútra nevidí. "Sú pre mňa tým najväčším a najcennejším pokladom, ktorý človek môže v živote dosiahnuť a mat. Pre mňa sú veľkými hrdinami. Keď sa nájde mŕtve telo ženy, vždy si vydýchne, že to nebola Naďka a dáva mu to silu hľadať ďalej. Najviac by som si želal, aby bola opäť s nami," uzavrel Ľuboš.
