Nevedeli, či prežije
Šťastím v nešťastí bolo, že keď sa cieva roztrhla, zakrvácal mozog aj miecha. „Avšak obranný mechanizmus tela zareagoval tak, že cieva sa stiahla a to mu zachránilo život. My sme netušili, že to bude také vážne,“ hovorí obetavá mama. Z Trenčína chlapca vrtuľník okamžite transportoval na bratislavské Kramáre. „Primár ARO nám na druhý deň ráno oznámil, že žije, ale nevedel, či prežije ďalší týždeň. Vybavila som si, aby som mohla byť s Jakubom hospitalizovaná,“ opisuje strasti s odstupom času mamina.
Lekári im informácie dávkovali postupne, navyše museli syna držať v pohode, aby neplakal. Cieva by mu mohla totiž povoliť a vykrvácal by. „Doteraz neviem, ako som to sama zvládala, aby bol Jakub v pohodovom stave a ja s ním. Keď však ide o dieťa, rodič spraví aj nemožné,“ vysvetľuje mama troch detí.
Ďalšia aneuryzma
Jakuba čakala 12 dní po úraze druhá operácia. Dopadla našťastie dobre. Zhruba po mesiaci ho začali stavať na nohy. Schudol viac ako 11 kilogramov a museli ho doslova „rozchodiť“, lebo mu ochabla svalovina i telo. Na začiatku marca Kubko opustil nemocnicu a začal rehabilitovať s fyzioterapeutom. Už vtedy však malý bojovník vravel, že chce hrávať hokej, ale podľa rodičov to bola vtedy pre nich tá najposlednejšia vec, na ktorú mysleli. V polovici apríla sa Jakub vrátil do školy, pričom kontrola ich čakala začiatkom júla. Vtedy prišiel šok!
„Prišiel za mnou lekár a oznámil, že je tam ďalšia veľká aneuryzma a Jakub musí absolvovať ďalšiu operáciu, lebo to bude fatálne,“ vysvetľuje mama s tým, že okamžite zasadlo konzílium, keďže sa s takým ťažkým prípadom na Kramároch ešte nestretli. Operácia sa však nekonala. „Hrozilo totiž, že zomrie na stole, alebo dostane mozgovú porážku, respektíve zostane ochrnutý. Tak sa ich pýtam: A čo ďalej?“
