Hovorili ste, že prvého psíka ste si vzali až po rozhovoroch s Jurajom Ferkom. Čo vás naučil?
Je to asi najväčšie klišé, ale môj pes mi naozaj ukázal, že na svete existuje stvorenie, ktoré ma miluje takú, aká som, a s náladou, akú mám. Naučil ma trpezlivosti, zlepšil sa môj zdravotný stav, schudla som, eliminovali sa mi prejavy astmy aj alergie. Necítim sa sama, oveľa viac sa socializujem a spoznávam ľudí vo svojom okolí, o ktorých by som si často myslela, že sú nevrlí alebo nepríjemní. Úplne inak vďaka nemu vnímam štyri ročné obdobia aj prostredie, v ktorom žijem.
Čo bolo na výrobe najnáročnejšie?
Museli sme byť dôslední v dodržiavaní pravidiel, ktoré nám Juraj Ferko určil, ako napríklad nepozerať sa psom do očí, nehladkať ich, nosiť čierne oblečenie, či kedy si vyzuť a nevyzuť topánky. Zároveň nikto zo štábu, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol psičkár, nemohol dávať rodinám rady ani odporúčania. Veľmi náročné bolo aj dokázať získavať informácie od rodiny o napredovaní medzi natáčaním, aby sme sa vedeli pripraviť na ďalšie výroby. Ale tím bol úžasný a vtedy sa dá zvládnuť všetko!
Myslíte si, že táto relácia zúži priepasť medzi psičkármi a nepsičkármi?
Ja si myslím, že veľkú priepasť medzi sebou majú aj psičkári sami. Zažila som výčitky, prečo som nedala domov psíkovi z útulku, ale málokto vie, že som bola absolútne neskúsená psičkárka. Netrúfla som si a konzultovala som to. Tí, čo kŕmia granulami, kritizujú tých, ktorí barfujú, teda kŕmia surovým mäsom, a naopak. Potom je veľká priepasť aj medzi tými, ktorí majú psa na vôdzke a voľne pusteného. Verím, že psičkári aj nepsičkári sa spoja v sledovaní našich Najvernejších.
