Nešiel som im po ruke
Budaj predstavil novinárom viacero úryvkov zo správy, ktoré majú svedčiť o tom, že s eštebákmi hral len hru na mačku a myš, pokúšal sa im prejsť cez rozum a v skutočnosti bojoval proti režimu. „Riadiaci orgán o získaných poznatkoch v plnom rozsahu neinformuje a bez vedomia riadiaceho orgána sa angažuje pri organizácii nelegálnych kultúrnych podujatí,“ zacitoval napríklad z posudku na jeho osobu z roku 1980.
„Píše sa tam, že neinformujem v plnom rozsahu. Ja som však neinformoval nikdy v žiadnom rozsahu,“ dodáva k tomu Budaj a pripomína, že má aj desiatky ďalších dokumentov, v ktorých o ňom seštebáci píšu, a to vždy negatívne. „Vo všetkých dokumentoch, ktoré sa týkali prenasledovania disentu, sa nachádzajú odkazy na moju osobu, a niet žiadneho, ktorý by naznačoval, že hovoria o spolupracovníkovi. Všetky hovoria o nepriateľovi režimu,“ bráni sa Budaj.
Vrátil som sa kvôli manželke
Budaj spoluprácu podpísal podľa vlastných slov preto, že chcel naspäť získať svoj pas, aby mohol vycestovať a následne zostať žiť v zahraničí. O emigráciu sa pritom pokúšal už predtým, keď sa s kamarátom pokúšali utiecť do Nemecka, no na hraniciach ich chytili. „Pohraničník, ktorý nás zatkol, mi položil zbraň na temeno a strieľal. Je to strašný pocit. Máte pocit, že vám vybuchne lebka,“ spomínal Budaj na svoj prvý pokus opustiť republiku. Paradoxne pôsobí fakt, že keď sa nakoniec po podpise spolupráce opäť dostal za hranice, nakoniec sa aj tak rozhodol vrátiť. „Pochopil som, že moja výzva leží tu. A nevedel som dostať von svoju manželku,“ vysvetľuje Budaj náhlu zmenu postoja.
