Koľko cholesterolu potrebujeme, aby sme boli zdraví? A aký je rozdiel medzi dobrým a zlým cholesterolom?
Cholesterol je tuková látka
Cholesterol potrebujeme pre stavbu buniek, tvorbu vitamínu D, vstrebávanie tukov v tele, ale aj pre produkciu hormónov. Nachádza sa v bunkách a krvi. Naše telo si cholesterol dokáže vyrobiť samo, no môžeme ho získať aj z potravy. A práve tu často nastáva problém. Nezdravá strava a sedavý spôsob života môžu viesť k vysokým hladinám cholesterolu, ktoré zas môžu vyústiť do srdcovocievnych ochorení. Vysoký cholesterol je rizikovým faktorom pre srdcový infarkt, mozgovú príhodu, ale aj pre rakovinu.
Všetkého veľa škodí
V prípade cholesterolu je problémom, aj keď je ho málo. Cholesterolemia je u zdravých ľudí veľmi zriedkavá a spôsobuje ju podvýživa, lieky na zníženie cholesterolu alebo niektoré choroby. Môže spustiť depresie, úzkosti, agresívne správanie a hemoragickú porážku.
HDL, LDL. Ktorý je ten dobrý?
Cholesterol sa v krvi ani vo vode nerozpúšťa, k svojmu pohybu preto potrebuje prenášače, lipoproteíny. Tie spolu s cholesterolom vytvárajú takzvaný zlý cholesterol LDL a dobrý cholesterol HDL. Lipoproteíny s nízkou hustotou prenášajú LDL cholesterol, ktorý sa môže ukladať v stenách ciev. Naopak, lipoproteíny s vysokou hustotou zas v cievach doslova zametajú a zbavujú ich nánosov nadbytočného cholesterolu.
K akým hodnotám by sme sa mali priblížiť?
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter a v správe z laboratória ju nájdete ako hladinu celkového cholesterolu, LDL a HDL. Ideálna hladina celkového cholesterolu by mala byť menšia ako 5,2 mmol/l. V prípade, že sa pohybuje medzi 5,2 mmol/l až 6,2 mmol/l ide o zvýšenú hladinu a v rozsahu 6,2 mmol/l až 7,8 mmol/l o vysokú hladinu. Všetky hodnoty nad 7,8 mmol/l sú už vysoko rizikové.
Hodnota celkového cholesterolu však sama o sebe nie je dostatočne výpovedná a lekári si všímajú aj ostatné lipidové parametre ako triglyceridy, LDL a HDL. Hladina LDL by mala byť nižšia ako 3 mmol/l, inak indikuje zvýšené riziko rozvoja srdcovocievnych chorôb. Pri vyšších hodnotách však netreba hneď panikáriť, lekár posúdi váš celkový zdravotný stav a odporučí vám zmeny v životnom štýle alebo ďalšiu liečbu.
Čo zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi?
Zvýšený cholesterol sa spája predovšetkým so životným štýlom, no niektorí ľudia ho môžu aj zdediť. Na hladinu cholesterolu vplýva genetika a životospráva v pomere 6 : 4. Diagnóza familiárna hypercholesterolémia nie je u nás takým známym pojmom, no postihuje približne 2 až 5 ľudí z tisíc a na Slovensku ňou trpí približne 15- až 25-tisíc ľudí. Týmto ľuďom hrozí až 20-násobne vyššie riziko vzniku srdcovocievnych chorôb než ostatným. Často o tejto diagnóze dlho nevedia, no najlepšou prevenciou je včasná diagnóza.
Kým svoje gény ovplyvniť nedokážeme, nad životným štýlom máme plnú kontrolu. K rizikovému správaniu, ktoré zvyšuje hladiny cholesterolu patrí:
• Nedostatok pohybu – pohyb zvyšuje dobrý HDL cholesterol.
• Nekvalitná a nevyvážená strava – jedálniček založený predovšetkým na živočíšnych produktoch s vysokým obsahom mastných kyselín, červenom mäse, mliečnych výrobkoch s vysokým obsahom tuku a polotovaroch, ktoré obsahujú transmastné oleje.
• Fajčenie – znižuje hladinu dobrého HDL cholesterolu a poškodzuje steny ciev.
• Obezita – vysoká hmotnosť vzhľadom k výške, BMI (index telesnej hmotnosti) nad 30.
Ako sa vysoký cholesterol lieči?
Lekár určí liečbu na základe diagnózy. Môže vám odporučiť zmenu v stravovaní a pravidelné cvičenie. Niektorým pacientom však tieto zmeny nemusia stačiť a lekár im predpíše lieky. Zvyčajne ide o statínové lieky, selektívne inhibítory, živice, niacín a prípravky s omega-3 kyselinami.
5 krokov, ako zlepšiť svoju životosprávu a začať regulovať svoj cholesterol
• Vylúčte zo svojho jedálnička potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov (červené mäso, údeniny, maslo, slanina, škvarky, plnotučné mliečne výrobky, polotovary a sladkosti).
• Zvýšte príjem zeleniny, ovocia, strukovín, prospešných tukov z mastných morských rýb či rastlinných olejov (predovšetkým olivového oleja) a orechov.
• Obmedzte konzumáciu alkoholu a ideálne prestaňte fajčiť.
• Doprajte si viac pohybu, či už dlhšími prechádzkami, alebo pravidelným športom.
• Regulujte stres prechádzkami v prírode, meditáciou, jógou, športom alebo čímkoľvek, čo vám pomáha upokojiť sa a cítiť sa lepšie.
