Aj vy pociťujete neustálu úzkosť a obavy? Ak nedokážete spracovať svoje negatívne emócie, je načase naučiť sa to.
Za bežných okolností je stres naším priateľom. Už odpradávna nám totiž pomáha prežiť. Úzko súvisí s adrenalínom – hormónom, ktorý pomáha bleskovo reagovať na vypäté či nebezpečné situácie. Nadobličky začnú v strese produkovať tento hormón, aby zrýchlil tep srdca, zvýšil hladinu krvného tlaku, cukru i svalového napätia. Vďaka tomu telo vyburcuje k výkonu. Zároveň zjednoduší psychické pochody, takže človek začne konať viac inštinktívne.
Keď stres prerastie cez hlavu
Najväčší problém nastáva, ak sa záťažové situácie valia dlhodobo jedna za druhou a telo nie je schopné vyplavený adrenalín spracovať. Vtedy môže mať negatívny dopad na fyzické zdravie aj psychiku. Človeka dlhodobé vypätie privádza až k pocitu, že stráca nad vecami kontrolu. Pôsobením dlhodobého stresu vzniká takzvaný chronický stres. A ten rozhodne netreba podceňovať. Jeho príznaky môžu byť rôzne, k najčastejším však patria nespavosť, problémy so zažívaním, strata energie či pozornosti, problémy s chrbticou, ale aj podráždenosť, bolesti hlavy či iné nedefinovateľné bolesti, strata chuti do jedla alebo, naopak, nekontrolované prejedanie sa.
Kam vedie dlhodobý stres?
Dlhodobé zažívanie úzkostných stavov môže viesť až ku chronickým ochoreniam, ako sú ťažkosti so srdcom a tlakom, nádorové či chronické respiračné ochorenia, duševné poruchy, narušenie metabolizmu, menštruačné problémy, akné, ekzémy, diabetes, ale aj rozličné úrazy. Aj z toho dôvodu treba prejavy chronického stresu potlačiť už v zárodku. Samozrejme, nikto z nie je voči náročným životným situáciám úplne imúnny. Dajú sa však vedome ovládať a minimalizovať tak negatívne dôsledky stresu.
3 kroky, ako zvládnuť stresové situácie
1. Zlú situáciu je dôležité prijať. Ignorovať fakt, že sa okolo nás deje niečo zlé, nemusí byť ideálna cesta. Ľudia majú často tendenciu unikať mimo reality, napríklad prostredníctvom alkoholu a drog, ktoré však negatívne pocity môžu ešte viac prehĺbiť a obrať človeka o schopnosť zmobilizovať sa.
2. Treba si vymyslieť núdzový plán. Ideálne je, ak máme niekoľko scenárov, ako sa zachovať v prípade, že sa situácia vyvinie tak alebo onak. Pripravený človek sa strachuje menej. Plán si vytvorme aspoň na obdobie najbližších týždňov. Čo budeme robiť, ak stratíme polovičku príjmov, či dokonca prídeme o zamestnanie? Nebojme sa v tejto fáze požiadať o pomoc a vyzistiť si všetky potrebné informácie u zamestnávateľa, na úradoch či v bankách. Vždy existuje riešenie, dôležitá je ochota hľadať ho.
3. Nastaviť pevný režim. Ak máme pocit, že potrebujeme oddych, doprajme si ho. Nezaháľajme však pridlho. Psychológovia odporúčajú stanoviť si ciele, ktoré chceme dosiahnuť, či už prečítať konkrétne knihy, založiť si vlastný blog alebo postaviť altánok na záhrade. Keď zostaneme aktívni, zamestnáme myseľ a budeme sa menej upriamovať na negatívne veci.
Keď nás chytí panika
Niektoré obavy môžu prerásť až do stavu panickej úzkosti, keď človek pociťuje náhly a neprekonateľný strach až hrôzu. Zvyčajne sa prejavuje potením, triaškou tela, búšením srdca, pocitom na dusenie či dokonca vracaním. Hoci ide o veľmi krátku udalosť, v ľuďoch zanecháva nepríjemný zážitok.
Panický záchvat môžeme odvrátiť vedomím dýchaním – pomalými hlbokými nádychmi a výdychmi, niekedy aj s pomocou papierového vrecúška. Pomáha tiež metóda 5 krokov, ktorú využívajú na psychiatrických klinikách. V rámci nej treba popri dôslednom dýchaní sústrediť pozornosť na:
• 5 vecí, ktoré vidíme okolo seba,
• 4 veci, ktorých sa môžeme dotknúť,
• 3 veci, ktoré počujeme,
• 2 vône, ktoré môžeme cítiť,
• 1 emóciu, ktorú prežívame.
