Dá sa na to pripraviť?
Chceme, aby sa ľudia pripravili, aby nemuseli utekať. Aj preto hľadáme spôsoby, ako by mohli v týchto lokalitách prežiť. Týka sa to však aj našich každodenných životov, všetci môžeme robiť každý deň niečo lepšie. Recyklovať, používať menej elektriny, menej áut, pripravovať iba toľko jedla, ktoré skonzumujeme, pretože plytvaním vecí prispievame k znečisteniu planéty. Radšej treba konzumovať len to, čo naozaj potrebujeme a ideálne naše domáce výrobky. Kupovať si menej oblečenia, ktoré vytvára tiež veľkú spotrebu. Každé jedno naše rozhodnutie, aj u nás na Slovensku, bude mať v konečnom dôsledku efekt na celú planétu. Veľa ľudí si to nechce uvedomiť, ale drobnosť každého jedného z nás sa zráta.
Častým argumentom ľudí je, že to, že niečo zmenia oni vo svojom živote, ničomu nepomôže. Že majú meniť veci prepravné spoločnosti, rybárske spoločnosti atď…
Je to kombinácia. Na svete nás žije osem miliárd. Ak si každý z nás povie, že im to je jedno, tak ten efekt je obrovský. Každý z nás má šancu svojou troškou prispieť k tomu, aby bol vplyv klimatických zmien čo najmenší.
Je to však ešte vôbec zvrátiteľné?
Zvrátiť sa to nedá, ale aspoň vieme znížiť následky. To, že sa roztopia ľadovce na Kilimadžáre, to je už isté. Ale môžeme ešte ovplyvniť to, aby sa menej topila Antarktída, Arktída, aby sa príliš nezvyšovala hladina mora. Čím viac sa zvýši, tým horšie budú následky na celom svete. Je nutné uvedomiť si, že tie drobnosti, ktoré robí každý jeden z nás - či už dobré, alebo zlé - budú mať následky. No a okrem toho, čo vieme robiť v každodennom živote, sa môžeme spojiť a robiť nátlak na tých, ktorí vedia robiť väčšie rozhodnutia. Problém je, že ľudia neprejavujú záujem o pochody za vedu či pochody za klímu. Ak príde málo ľudí, vláda si myslí, že to nie je dôležité.
Ako sme na tom vo vyvíjaní nátlaku?
Na Slovensku je určite niekoľko iniciatív a veľa ľudí, ktorí o problematike hovoria. Ale je toho málo. Aj preto robím tieto projekty, aby som na to upozorňovala, aby som hovorila o tom, čo môžeme my všetci individuálne robiť a čo to pre celú našu planétu znamená.
Viackrát ste pracovali aj pre NASA. Čo konkrétne ste robili?
Prvýkrát som pre NASA pracovala, keď som mala 21 rokov. Vtedy som robila výskum o extrémofiloch, ktorý NASA zaujal napriek tomu, že bolo pre nich nemožné zamestnať ma, keďže som bola zahraničná študentka. Vymysleli sme však formu spolupráce prostredníctvom grantu. Odvtedy pre NASA v rozličných pravidelnostiach pracujem, keď ma požiadajú, aby som bola súčasťou nejakého výskumného projektu. Buď projekt pre NASA vediem, alebo im dodávam vedecké dáta.
