Ste žena v mužskom svete. V minulosti ste o uznanie museli bojovať a stretávali sa s odmietnutím. Ako sa v tomto svete cítite dnes?
Už omnoho lepšie, keď som si to už vybojovala. Ale je fakt, že veľa mužov na vyšších pozíciách sa všade vo svete cítia byť veľmi dôležití, cítia potrebu ukazovať sa, že sú lepší a ženy vnímajú akosi citlivo. Doma na Slovensku aj v Amerike mám už štatút toho, že niečo naozaj viem. Ale keď sa dostanem do nejakej inej krajiny, kde ma nepoznajú, tak sa opäť akoby vraciam do bodu nula, kde musím presviedčať o tom, že som tu oprávnene. Vesmírne firmy sú pre ženy, žiaľ, stále veľmi toxické. Preto s mnohými aj odmietam spolupráce, lebo sa k ženám správajú neférovo, zriedkavé nie je ani sexuálne násilie. Kým sa my ženy nebudeme aj verejne voči takýmto veciam búriť, tak sa nič nezmení. Preto sa o tom snažím aj ja viac a viac hovoriť a odmietam spolupráce so spoločnosťami, ktoré podobné správanie na svojej pôde nezamedzujú.
Veľa hovoríte o svojich pracovných snoch a plánoch. Zaujíma ma však, aké máte osobné túžby.
Pred tridsiatkou som strašne makala. Obetovala som svoj osobný život, súkromie, spánok a všetko práci. Iba nedávno som to začala dobiehať a došla som už do štádia, že sa chcem venovať viac sebe. Vraciam sa viac k tancu, ktorý milujem, ale aj projekty súvisiace s témou klimatickej zmeny sú niečím, čo som utláčala a mňa to pritom vždy veľmi zaujímalo. A ak popritom všetkom, čomu sa venujem, nájdem správneho partnera a budem môcť mať rodinný život, tak to bude super, ale ak sa to aj nepodarí, tak mi to nebolo súdené. Vnímam to tak, že chcem byť jednoducho šťastná. A práve aj tým väčším venovaním sa sebe samej smerujem k tomu, aby som bola šťastnejšia.
