Momentálne je vašou domovskou scénou SND. Čo hovoríte na situáciu, ktorá sa tam nedávno odohrala v súvislosti s odvolaním riaditeľa Mateja Drličku?
Veľmi sme sa tešili, ako celé divadlo vďaka nemu začalo fungovať. Bol to veľmi progresívny človek, ktorý zmýšľal európsky, ba priam svetovo. Zrazu sme sa stretávali s baleťákmi, s opernými spevákmi a zistili sme, že sme tri súbory, ktoré sa začali spoznávať. Veľmi veľa mladých a talentovaných ľudí dostalo šancu pracovať, divadlo začalo obrovským spôsobom naberať na sile a raste.
Tešíte sa, pracujete na tom, všetko funguje a zrazu v jeden deň vám to niekto stopne a nechápete prečo. Matej Drlička sa zachoval príkladne, tak ako by sa každý vrcholný činiteľ zachovať mal - ospravedlnil sa a ponúkol svoj post, ktorý však nemusel byť prijatý. Keď sme vtedy hrali predstavenie, vyšiel som na javisko, ľudia tlieskali, stáli a ja som cítil úplnú bezmocnosť.
Premýšľal som, čo mám urobiť, či mám odísť... No nič by sa nestalo keby tam zrazu nejaký Ondrík nebol. Národné divadlo by fungovalo ďalej, lebo takých Ondríkov čaká v poradovníku dosť. Cítil som sa, akoby som v jednom momente vyhorel a nič už nemalo zmysel.
Získali ste viacero hereckých ocenení. Čo pre vás znamenajú?
Keď prišlo jedno, potom druhé, tak som si uvedomil, že je to veľmi zväzujúce, oveľa lepšie sa dýcha tým, ktorí ho nedostali a len naň čakajú. V tú chvíľu to, samozrejme, poteší, ale treba na to hneď zabudnúť a odznova sa učiť, ísť slovíčko po slovíčku a rozmýšľať nad novou postavou pri ďalšej práci.
Chceli by ste si zahrať v nejakom zahraničnom filme?
Chcel, len by som musel vedieť dobre reč. Som veľmi pracovitý a keby tá možnosť prišla, tak by som sa do nej určite zahryzol. Musel by som odísť do tej krajiny a tak sa naučiť ich jazyk. Keď som bol v minulosti prizvaný na kamerovky, tak som radšej nešiel. Musel by som najskôr rolu dostať a niečo pre ňu obetovať.
