Prvý (a posledný) koncert
Chodiť po škole na krúžky bola u nás samozrejmosť. Najradšej som chodila na tanečnú. Asi osem rokov na ľudovky a k tomu som vždy ešte niečo podľa nálady pridala. Raz som si povedala, že budem chodiť na klavír, ale nakoniec bol z toho keyboard. Mala som skvelú učiteľku, ktorá akceptovala, že nechodím na hodiny teórie, pretože ma nebavili, a tak ma učila hrať spamäti.
Na konci roka sme mali všetci žiaci koncert v takej veľkej sále. Po pár „mozartovských“ vystúpeniach svojich spolužiakov som mala zahrať nacvičenú pesničku. V tretine skladby som sa zasekla a zrazu som nevedela, ako ju mám hrať ďalej. Všetci začali kričať nevadí a učiteľka mi povedala, aby som to zahrala znova od začiatku. Zasekla som sa opäť v tom istom bode skladby a nevyšlo to ani do tretice. Z koncertu som odišla domov a hranie na keyboard zavesila na klinec. Nahradila som ho dramatickým krúžkom.
