Bolo 4.17 miestneho času, keď živel udrel prvýkrát. Paneláky sa rúcali ako domčeky z kariet. Pod troskami ostali celé rodiny. V spánku si ani nestihli uvedomiť, čo sa deje, keď ich do svojej krutej náruče vzala smrť. Celé to trvalo iba minútu. Verejné osvetlenie zhaslo a keď sa prach usadil, ostala všade len mrazivá tma a ticho prerušované stonmi tých, ktorí prežili zavalení v troskách...
Zemetrasenie malo silu 7,8 Richterovej stupnice a jeho epicentrum sa nachádzalo pri meste Gaziantep na juhovýchode Turecka pri hraniciach so Sýriou. O záchranu ľudí spod trosiek sa pokúsili najprv ľudia z budov, ktoré ostali stáť. Postupne sa do prác zapojili profesionálne záchranné tímy. Ich úsilie hatilo počasie, pretože v oblasti je zima a prší alebo padá sneh.
Veľké problémy spôsobovali aj dodatočné záchvevy, ktorých bolo viac ako 40. Najsilnejší nastal o 13.24 miestneho času pri Elbistane, približne 100 km severne od Gaziantepu. Mal silu 7,5 Richterovej stupnice, čiže skoro toľko ako prvé zemetrasenie. Medzi obomi epicentrami prechádza dôležitý ropovod a plynovod, ktorý začal na viacerých miestach horieť. Mnoho ľudí je stále pod troskami.
Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana išlo o najsilnejšie zemetrasenie od roku 1939. Otrasy pritom nie sú v krajine nijak zriedkavé. Turecko totiž leží na dvoch tektonických zlomoch - medzi Európou a Áziou a tiež na hranici s Arabským polostrovom. Stovky ľudí prišli o život aj v Sýrii.
Najhoršia je situácia v povstaleckých oblastiach Sýrie, kde je minimum záchranných prostriedkov. Do Turecka i do Sýrie mieri zahraničná humanitárna pomoc. Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí by medzi obeťami katastrofy nemali byť žiadni Slováci.
