Všetko je v rukách pamiatkárov
Niektoré vzácne prvky si už svoje uplatnenie našli. Kubánsky mramor od Fidela Castra putoval do Divadla Nová scéna či na Prírodovedeckú fakultu, informačný panel od sochára Olega Fintoru do Slovenského múzea dizajnu. Ostatné sú zatiaľ uskladnené v depozitári developera. Vďaka vyhláseniu za NKP bude môcť PÚSR sledovať, či developer svoje sľuby dodrží. Zároveň bude spolupracovať s architektmi projektu Nového Istropolisu na návrhoch ich opätovného osadenia.
„Fontána bude prečistená a situovaná v bazéne s novou technológiou, realizovaného ako kópia pôvodného kruhového bazéna s mozaikou Imricha Vaneka. Časť pôvodného interiérového vybavenia a mobiliára je taktiež bezpečne uložená a bude použitá,“ ubezpečili z PÚSR.
Etnologička Katarína Nádaská oceňuje, že boli niektoré diela vyhlásené za NKP, mohlo to však podľa nej prísť skôr. „Developer je vďaka vyhláseniu za NKP viazaný tým, aby všetky objekty uchoval. Na druhej strane je pravda, že ide o trošku bezzubý zákon, ktorý zatiaľ nebol príliš často uplatňovaný,“ varovala etnologička.
Pamiatkový úrad sa spamätal na poslednú chvíľu
Katarína Nádaská, etnologička
Budova Istropolisu bola sama o sebe klenotom, veď bola obložená kubánskym mramorom, interiérové priestory boli unikátne od toaliet po sály. Oprava bola možná aj po tom, čo budova prešla do súkromných rúk, no nebola by ekonomicky výhodná. Je otázne, prečo sa NKP spamätal až na poslednú chvíľu, keď už bolo jasné, že sa objekt zbúra. Celý objekt sa už za NKP vyhlásiť nemohol, tak zachránili aspoň to, čo sa dalo.
Developer je vďaka tomu viazaný tým, aby všetky objekty uchoval. Na druhej strane je pravda, že ide o trošku bezzubý zákon, ktorý zatiaľ nebol príliš často uplatňovaný. Konkrétne pri budove Istropolisu ide o celý zoznam pamiatok a verejnosť tento proces sleduje omnoho viac ako pri iných pamiatkach. Môžeme byť vďační za to, že sa podarí zachrániť aspoň niečo. Teda aspoň v to treba dúfať, je to v rukách pamiatkového úradu, ktorý bude musieť celý proces sledovať.
