Riešenie Gyimesiho
Ešte väčšiu polemiku vyvoláva spôsob, akým chcú obedy zadarmo financovať. Podľa predsedu NR SR Borisa Kollára aj poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho by sa mali nájsť potrebné zdroje okrem iného v osobitnom odvode bánk.
„Bude to špeciálny bankový odvod, možno z poisťovní, neviem, z čoho ešte všetkého. Plne to vykryje tento výdavok,“ referoval v utorok Kollár. „Budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň,“ potvrdil aj Matovičov poslanec Gyimesi. Banky by sa tak mali na poslednú chvíľu zaradiť medzi takéto zdanené subjekty.
Kollár ešte chce, aby to mali banky časovo obmedzené. „Aj ony to potrebujú nejakým spôsobom ustáť pred svojimi matkami v zahraničí,“ doplnil. Paradoxne pritom pôsobí fakt, že práve Matovičova vláda krátko po svojom nástupe zrušila bankový odvod. „Po trojmesačnom vyjednávaní sme začali nový vzťah medzi štátom a bankami. Banky nie sú nepriateľ, sú súčasť nášho ekosystému,“ hovoril Matovič v júni 2020. Teraz vysvetľuje, že odvod bude pre pár desiatok bohatých firiem. „Podnikajú nie na úplne konkurenčnom trhu, platia regulovaný odvod a tento regulovaný odvod im chceme zvýšiť,“ povedal s tým, že zoberú si asi 9 %.
Varovanie bánk
Zatiaľ čo na bankovom odvode odvádzali banky štátu približne 150 miliónov eur ročne, prostredníctvom osobitného odvodu by mohli teraz odvádzať zhruba 80 miliónov eur ročne. Náklady na obedy zadarmo sa pritom odhadujú na 110 miliónov eur. Banky sú však rezolútne proti tomu, aby sa tieto dodatočné zdroje hľadali práve u nich.
