Prísnejšie opatrenia pri vyhosťovaní sú reakciou na stúpajúcu nelegálnu migráciu, ktorá je pálčivým problémom v niekoľkých členských štátoch EÚ. Tento problém je "európskou výzvou, ktorá vyžaduje európsku odpoveď," uviedli lídri EÚ v záverečnom dokumente po rokovaniach na summite v Bruseli.
Iba málo neúspešných žiadateľov o azyl v niektorej z členských krajín EÚ je vyhostených do svojich domovských krajín - to v súčasnosti predstavuje hlavný problém. Únia hostí milióny utečencov z krajín sužovaných vojnovým konfliktom - z Ukrajiny, Afganistanu i zo Sýrie. Mnoho žiadateľov o azyl pochádza z bezpečnejších krajín ako sú Bangladéš, Turecko či Tunisko. Často ide o ekonomických migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl, vysvetľuje AFP.
Lídri EÚ vyzvali EK, aby "okamžite zmobilizovala značné prostriedky" na posilnenie vonkajších hraníc EÚ "ochrannými kapacitami a infraštruktúrou, prostriedkami dozoru a vybavením", píše sa v záverečnom dokumente.
Toto rozhodnutie je výsledkom tlaku niektorých krajín EÚ, najmä Rakúska, aby EK financovala ploty proti príchodu nelegálnych migrantov zo susedných krajín, napríklad z Turecka.
Ako poukázali niektorí predstavitelia EÚ a diplomati, ak by Brusel financoval bezpečnostné kamery, strážne veže a ďalšiu infraštruktúru na vonkajších hraniciach EÚ, krajinám by umožnil financovať ploty z vlastných prostriedkov.
Lídri EÚ sa na summite dohodli aj na "princípe", podľa ktorého môže členský štát EÚ na vrátenie nelegálneho migranta do domovskej krajiny využiť rozhodnutie súdu v inej členskej krajine. To by malo zabrániť, aby migranti po zamietnutí žiadosti o azyl podali novú žiadosť v inej krajine.
