A práve tieto vlastnosti mu spôsobujú problémy, zvlášť v ťažkých časoch nástupu fašizmu a vzniku Slovenského štátu. Je seriálový podnikateľ Kučera rovnako zásadový aj v reálnom živote? Čo mu robí radosť a čo vrásky na tvári?
Osobne si obdobie Slovenského štátu nemôžete pamätať, narodili ste sa tesne po vojne, ale vaši rodičia i starí rodičia si vojnovými útrapami prešli. Načúvali ste ako dieťa ich spomienkam?
Vojnové príbehy sa rozprávali v každej rodine. Seriál Dunaj mi pripomenul časy, ktoré – ako vravíte – ani ja nepoznám, viem to len z rozprávania maminky. Môj dedo z maminej strany bojoval ešte počas 1. svetovej vojny v bitke na Piave. Dokonca žil po vojne istý čas v Ríme, vyučil sa tam za krajčíra. Po dvoch rokoch sa vrátil domov do Nitry aj s vecami a s legitimáciou kamaráta, ktorého zabilo v zákope. Išiel jeho frajerke povedať, že čo sa stalo. Zoznámili sa a život to narežíroval tak, že sa do seba zamilovali a bola to moja stará mama.
Čím vás seriál zaujal, že ste prikývli na účinkovanie v ňom?
Seriál ma oslovil aj preto, že hovorí o našich dejinách. Keď si totiž vezmeme situáciu v literatúre či vo filme, my sa neradi vraciame do vlastnej histórie. Neviem, či je to mentálna chyba Slovákov. Napríklad obdobie Slovenského štátu nie je v literatúre veľmi spracované, z filmov by som spomenul aspoň vynikajúcu snímku režiséra Paľa Bielika Kapitán Dabač v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom. Je to dráma o dôstojníkovi, ktorý je nútený bojovať na východnom fronte na strane fašistov. Po návrate domov sa zapojí do Slovenského národného povstania. Ide o tému, ktorá je nejakými radikálnymi zložkami v tejto spoločnosti negovaná, alebo chce byť inak interpretovaná. Aj seriál Dunaj hovorí o tom, ako funguje mocenská štruktúra. Že ľudia majú svoje plány, mladí sa ľúbia a od spoločnosti dostávajú facky len preto, že niekto je Žid.
Ako Rudolf Kučera, seriálový majiteľ obchodného domu Dunaj, máte zaujať jasné postoje. Na jednej strane sa od vás očakávajú tie politické, vy uprednostňujete viac ľudské. Ste zásadový v súkromnom živote?
Človek musí zaujať nejaký postoj. Každá doba je nejaká – ľudia žijú v istých časoch, spoločenská situácia často determinuje ich konanie. Vždy všetky mocenské štruktúry pracovali na tom, aby sa človek až tak veľmi neprejavil. Postava obchodníka Kučeru je v situácii, že sa musí nejako prejaviť. A je to zložité rozhodnutie: totiž, čím viac ľudí má pod sebou, tým má väčšiu zodpovednosť. Cíti neprávosť a napriek tomu, že nie je taký odvážny, má obrovský vnútorný problém. V krajine sa dejú strašné veci, vyhláškou berú Židom majetok. Kamaráti sa s majiteľom pivovaru Židom Steinerom, ktorý mu zachránil život v bojoch na rieke Piave. Bojuje sám so sebou, mal by totiž vziať Steinerov pivovar pod správu, pretože v tom vidí jedinú šancu, ako zachrániť priateľov majetok. Ten mu však pripomína – ja som ti zachránil život a ty mi teraz zoberieš všetko? Kučera mu nevie vysvetliť, že je naňho robený tlak. Steiner je bohatý človek a myslí si, že všetko sa dá kúpiť, každé nariadenie sa dá nejako obísť a neberie do úvahy realitu. To sú strašné duševné rozpory…
Ako prežíval obdobie Pražskej jari, normalizácie a komunizmu? Ktorá z jeho profesijných činností mu je najbližšia? Ako bral porovnávanie s otcom, významným hercom? Aké sú ešte jeho umelecké ambície a čo najradšej robieva doma?
Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
