Znalecký posudok
Znalecké dokazovanie je časovo aj finančne náročné. V niektorých prípadoch je nevyhnutné preveriť posudzované dielo v laboratórnych podmienkach. „Musí ísť o overené a dôveryhodné laboratórium, ktoré dokáže zodpovedať konkrétne otázky znalca. Skúmať dielo bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa skúma, je zbytočné. Znalecký posudok spôsobilý v čo najväčšej možnej miere objektívne posúdiť pravosť diela by mal okrem laboratórnych skúšok obsahovať napríklad aj výsledky archívneho výskumu, nehovoriac o presnej formálnej, ikonografickej alebo štýlovo-kritickej analýze.“ Platí zásada, že zhrnuté zistenia majú byť preskúmateľné a overiteľné.
Často sa stáva, že pri zistení, že posúdené dielo nie je originál, chýba ochota zaplatiť znalcovi, pričom preukazovanie pravosti predstavuje rovnaký proces. Meno umelca, názov diela, rok, v ktorom vzniklo, jeho rozmery a technika, ktorou bolo vyhotovené, predstavuje iba niekoľko málo slov. „Stoja však za nimi hodiny dôslednej práce,“ uzatvára Martin Šugár.
Melita Fodor Gwerková o kriminálnych činoch v umení: Nízka cena je podozrivá!
Benka za tisícku? Fulla za dvojku či Medňanský za pár stoviek? Ani náhodou! Za také ceny sa dnes na trhu predávajú skôr originály začínajúcich maliarov, nie diela našich velikánov. Na Slovensku sa však ako huby po daždi objavujú falzifikáty, ktoré laik len ťažko rozpozná. Stretla sa s nimi aj galeristka Melita Fodor Gwerková (37), ktorá študovala na prestížnej aukčnej spoločnosti Sotheby ‘s v Londýne a absolvovala aj PgCert v kriminálnych činoch v umení na Glasgowskej univerzite. Ako hodnotí slovenský trh a na čo by si mali potenciálni kupci dať pozor, keď dostanú ponuku, ktorá sa „neodmieta“?
Prečo záleží na tom, či máte doma originál?
Okrem iného aj preto, že pokiaľ sa jeho autenticita nepotvrdí, hodnota vášho, aj keď možno vydareného diela bude v momente zlomková. Falzifikáty nespôsobujú ujmu len kupcom, ale narúšajú celkovú dôveru na trhu s umením. Odhaduje sa, že až 50 % diel na trhu je falošných. Toto sú globálne odhady, ale, žiaľ, falzifikáty sú realitou aj na Slovenskom trhu. V zásade platí, čím „drahší“ autor, tým väčšia šanca, že sa jeho meno dostane na zoznam falšovateľov a falšovateľských dielní. Takéto diela sa následne dostávajú na trh vo veľmi zaujímavých cenách, čo sa pre kupca môže javiť ako obrovské šťastie a príležitosť. Opak je však pravdou.
Ako spoznať falzifikát?
Niekedy falzifikát spozorujete na diaľku, inokedy ho nemusíte vôbec odhaliť. To bol aj prípad falošného obrazu od holandského maliara Fransa Halsa, ktorý sa dokonca stal národným pokladom. Až o niekoľko rokov neskôr sa zistilo, že to bol falzifikát. V princípe si treba uvedomiť, že hovoríme len o zlých falzifikátoch, ktoré sa odhalili, tie dobré stále visia na stenách. Vždy dávajte pozor na to, od koho diela kupujete, či ide o overený zdroj. Ak je cena príliš nízka, je takmer isté, že niečo nie je v poriadku. Pokiaľ poznáte daného autora a jeho tvorbu, pozrite sa na signatúru – či zodpovedá autorovmu podpisu alebo je dodatočne pridaná, štýl maľby, prípadne použitú farebnú škálu a datovanie diela. Toto všetko sú veci, ktoré sa dajú spozorovať voľným okom. Niektorí experti dokážu odhaliť falzifikát aj na základe krakeláže alebo adjustácie diela – napr. prispinkované plátno v dobe, keď sa plátna klincovali. Ďalej existujú rôzne expertné metódy – röntgen, UV luminiscencia či chemicko-technologická analýza – ktoré už robia na to špecializované inštitúcie, sú však spoplatnené.
