Martina opisuje, že školy sú zatvorené aj z toho dôvodu, že samí učitelia nasadli do áut a išli pomáhať prehľadávať trosky ako dobrovoľníci. "Ich cesta tam trvala aj niekoľko dní, nakoľko cesty sú zničené ako z papira, benzín je na prídel, všade panuje panika a chaos. Bohužiaľ, proti nám je aj počasie,"hovorí Martina o ťažkej situácii.
"Medzi prvými, kto sa z Bodrumu dostal do postihnutej oblasti bol konvoj zdravotníkov, medzi nimi aj moja kamarátka-gynekologička, ktorá zachránila aj môj život. Sledujem jej cestu a neviem zadržať slzy,"pokračuje zúfalá žena a dodáva: "Počas cesty bol jej tím poslaný do mesta Iskenderum, ktorým sa po zemetrasení prehnala aj tsunami. Počas cesty bolo vidieť spúšť, dym, horiace fabriky, prístav, vodu v uliciach. Cesta trvala vyše 20 hodín, ale ihneď nastúpili do práce. Pôrody, potraty, smrť. Po 48 hodinách nemal nikto z nemocnice ešte teplé jedlo... lebo teplo v žiadnej forme neexistuje."
"V zóne zemetrasenia žije populácia približne dvojnásobného Slovenska. Na všetkých tv kanáloch bežia nonstop živo správy. Každý čaká na to, ako ukážu ako nejaký hrdinský tím vytiahol ďalšie dieťatko. Je nám však všetkým jasné, že za okaždá zitívnym videom je aspoň stovka mŕtvych," hovorí Martina, ktorá sa rozhodla pomáhať predajom ručne robených obrázkov, z ktorých výťažok venuje na pomoc zasiahnutým obyvateľom Turecka.
