"Nastal čas, aby som oznámila svoju rezignáciu," povedala Gavrilicová na tlačovej konferencii. Podľa jej slov nikto neočakával, že jej vláda zvolená v roku 2021 s prísľubom bojovať proti korupcii "bude musieť zvládať toľko kríz spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine".
Moldavsko – bývalá sovietska republika s 2,5 miliónmi obyvateľov – zažíva akútnu energetickú krízu a rastúcu infláciu. Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 zaznamenalo Moldavsko aj prílev utečencov a výpadky elektriny po útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
V krajine vypukli protesty proti zvyšujúcim sa cenám, najmä zemného plynu dodávaného Moskvou, čo Kišiňov označil za súčasť Kremľom podporovanej snahy o destabilizáciu moldavskej vlády, píše Reuters.
Novú vládu nominuje prezidentka Maia Sanduová a následne ju musí schváliť parlament. Moldavské médiá sa podľa agentúry APA zhodujú, že zostavením kabinetu prezidentka poverí svojho poradcu pre bezpečnosť a exministra vnútra Dorina Receana.
Európska únia vlani udelila Moldavsku štatút kandidátskej krajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň varoval, že Rusko má plány Moldavsko ovládnuť. Podľa Kyjeva ukrajinské tajné služby zachytili informácie o podrobnom ruskom pláne na narušenie politickej situácie v tejto krajine.
