Najčastejšími dôvodmi, prečo trestné činy nenahlasujú, boli strach (52 percent), alebo si neuvedomujú, že v danom prípade ide naozaj o trestný čin (58 percent).
"Je trochu alarmujúce, že 40 percent mladých ľudí nepozná práva obetí trestných činov a takisto okolo 58 percent mladých ľudí nenahlasuje takéto trestné činy," skonštatovala hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. Podľa nej mladí ľudia nevedia posúdiť, či je v danom prípade potrebné obrátiť sa na políciu. Poukázala, že pokiaľ sa obete neobrátia na orgány činné v trestnom konaní, majú právo vyhľadať aj iné formy podpory.
Výsledky prieskumu podľa EK poukazujú aj na vôľu mladých ľudí pomáhať obetiam násilia vo svojom okolí - takmer 80 percent z nich by odporučilo obetiam vyhľadať pomoc prostredníctvom profesionálnych podporných služieb. Podľa Ludvikovej je dôležité, aby o právach obetí trestných činov vedeli aj blízki ľudia v ich okolí. "Tí vedia napríklad usmerniť, keď si obeť nevie poradiť. To je v prípade malých detí, ľudí s nejakým zdravotným postihnutím alebo hendikepom," vysvetlila. Doplnila, že ak v dôsledku trestného činu dôjde k úmrtiu obete, jej práva automaticky prechádzajú na rodinných príslušníkov.
Medzi základné práva obetí v Európskej únii patrí napríklad právo byť pochopený, vďaka čomu musí byť komunikácia s obeťami jednoduchá a zrozumiteľná. Obete majú rovnako právo na informácie o podpore, odškodnení, restoratívnej spravodlivosti či ochrane. Taktiež majú byť informované o tom, ako nahlásiť trestné činy a ako získať právne poradenstvo. Zároveň majú právo na bezplatnú a dôvernú podporu, ale i právnu pomoc.
Ludviková pripomína, že obete trestných činov majú mať práva zaistené kdekoľvek v Európskej únii. "Pokiaľ niekto zo Slovenska vycestuje a niečo sa mu stane v inej krajine, tak by mal mať prístup k tým istým právam. Napríklad, keď pôjde na políciu, je potrebné, aby tam bol zaistený tlmočník," doplnila Ludviková.
