Odporúča im, aby sa zamerali aj na účtovné a majetkové dôkazy. „Netvrdím, že pri tzv. kajúcnikoch ide o inštitút, ktorý by sa nemal využívať, naopak, proti organizovanému zločinu sa tento inštitút používa u nás aj v zahraničí a používa sa úspešne. Otázne je však vždy to, akým spôsobom sa používa,“ povedal Burda.
Zdôraznil, že informácie od kajúcnikov, aj keď od viacerých, nikdy nesmú byť jediným dôkazom. Ide totiž o ľudí s kriminálnou minulosťou, ktorí si chcú spoluprácou s vyšetrovateľmi zabezpečiť výhody a mierny trest. Nemajú čistý, morálny profil a pravdepodobnosť, že budú klamať, je vysoká.
„Pre úspech stíhania musíme mať vždy aj iné dôkazy, v prípade korupčných a ekonomických káuz povedzme účtovné a finančné, ktoré by preukazovali, čo sa stalo. Prípadne by to mali byť svedectvá ďalších svedkov, ktorí neboli priamo zapojení do trestnej činnosti,“ hovorí dekan.
Zároveň podotkol, že z mediálne známych káuz sú známe aj také okolnosti, ktoré spochybňujú výpovede niektorých kajúcnikov a robia ich celkom nedôveryhodnými. „Ide o trestné konanie, v ktorom obvinený a zároveň svedok uviedol miesto a čas, kde údajne došlo k preberaniu úplatkov a ukázalo sa, že priestory, ktoré opísal, v tom čase nestáli, boli postavené až neskôr,“ konkretizoval Burda pre Štandard.
Problematické je podľa neho aj aktuálne obvinenie bývalého ministra vnútra Róberta Kaliňáka (Smer-SD) a podnikateľa Jozefa Brhela. „Svedok Imrecze tvrdí, že získaval okrem pomerne vysokého platu vo vedení Finančnej správy niekoľko rokov 200-tisíc eur ročne a že to používal na osobnú spotrebu. Viem si, samozrejme, predstaviť, že niekto minie na hlúposti 200-tisíc ročne, ale nie je to pravdepodobné,“ myslí si Burda.
Podľa neho je v rámci trestného konania potrebné zistiť, čo sa reálne s tými peniazmi stalo, kde boli uložené alebo investované a akými tokmi sa legalizovali. Vyšetrovateľ by to mal zistiť a ďalej s tým pracovať.
„V tomto prípade sa tak ale podľa uznesenia o vznesení obvinenia nestalo, vyšetrovateľovi aj špeciálnej prokuratúre stačilo iba to, čo im chcel povedať svedok a zároveň obvinený Imrecze a ďalší kajúcnici,“ poukázal dekan. Vyšetrovateľom radí, aby vnímali vážne výhrady generálnej prokuratúry, ktorá prostredníctvom paragrafu 363 upozorňuje, že trestné stíhanie je v niektorých prípadoch nezákonné, lebo nie sú zabezpečené dostatočné dôkazy.
Ako ďalej dodal, na Slovensku sa začal vo veľkom využívať a aj zneužívať inštitút kolúznej väzby, ktorá má zabrániť, aby obvinený manipuloval svedkov a vyšetrovanie.
V skutočnosti sa však podľa Burdu väzba v mnohých prípadoch využívala ako nátlak na obvineného, aby začal spolupracovať, lebo inak bude držaný ďalej vo väzbe a s hrozbou vysokého trestu po odsúdení. Za neprípustné považuje aj to, ak pôvodne hrozí obvinenému vysoký trest, napríklad doživotie a nakoniec skončí len s podmienkou a je na slobode.
„Veľký problém je, ak sa s obvineným robia dohody, že ak začne spolupracovať, prekvalifikuje sa jeho skutok z trestného činu s vysokou trestnou sadzbou na iný trestný čin s nízkou sadzbou,“ poukázal Burda.