Tá v tejto veci od roku 2015 vedie súdne konanie po podanej verejnej žalobe podľa antidiskriminačného zákona. Žalovanými sú Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Podľa decembrového rozsudku zverejneného na webstránke NS žalovaní "porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí" v ZŠ na základe ich etnického pôvodu.
Podľa NS sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority. NS tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.
Mimovládna organizácia v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán, a teda na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu odstránia vrátane časového horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení. Následne by mali byť žalovaní povinný do troch rokov tento plán zrealizovať. NS v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd má v tejto veci pojednávať v apríli 2023.
