Spomeniete si na ten okamih, keď ste manželovi druhýkrát povedali, že áno, som v tom?
Samozrejme. Keď sme si povedali, že ideme do toho, potom sme sa vrátili z dovolenky v Grécku, ja som rátala a rátala, následne som si išla urobiť test a bolo to tam. Presne si pamätám ten deň, všetci sme boli doma, Michal niečo robil v obývačke, syn niečo chcel, ťahal ma, ja som držala ten pozitívny test, dala som ho malému do ruky so slovami: „Utekaj za tatinkom“.
Ako malý Kubo prijal, že bude mať súrodenca?
Začali sme mu o tom hovoriť až po nejakých troch mesiacoch, keď vyzeralo, že všetko je na dobrej ceste. Ja ako dospelá žena som si predtým nevedela predstaviť, čo to znamená, keď príde bábätko... On o tom teraz veľa hovorí, aj meno hovorí, vysvetľuje, kde bude mať postieľku, prebaľuje svoje plyšiaky. Verím, že ostane stále taký veľmi pozitívny a dobre naladený. A nie, že po prvom dni sa ma spýta: „Mamika, a kedy to pôjde preč?“ (smiech)
A koľko ešte plánujete detí?
Za mňa je toto konečná, no môj manžel hovorí: „Nie, láska, tri deti.“ Ja mu na to: „Prosím ťa, som tehotná s druhým, daj mi pokoj.“ Potom zase začal s tým, že keby to nebolo dievča, či by som do tretice predsa len nevyskúšala dievčatko... Nie! Dve deti mi stačia.
Viac o tom, aký má bývalá tenistka názor na výchovu, ako to vyzerá v jej rodine či o tom, ako sa plánuje dostať po pôrode do formy, sa dozviete v rozhovore v Novom Čase Víkend!
