Aký máte vzťah, je skôr kamarátsky alebo autoritatívny?
Martin: Myslím, že máme citovo veľmi silný a prirodzene blízky vzťah založený na dôvere a otvorenosti. V popredí je úprimný záujem o druhého, nie umelé vytváranie autority na základe generačných rozdielov. Som súčasťou Vikinho sveta aj v partii jej kamarátov, kde mi sama dáva svoje miesto, čo si veľmi vážim a teší ma to.
Viki: Máme skôr kamarátsky vzťah. Keď som bola malá, býval prísnejší, ale myslím si, že teraz nemá byť prečo prísny, pretože vie o všetkom, čo sa v mojom živote deje. Obaja rodičia sú pre mňa najlepší kamaráti, s ktorými sa rada o všetkom rozprávam, a viem, že vždy tu sú pre mňa. Zdieľam s nimi pozitívne aj negatívne veci a ak potrebujem poradiť, vždy sa na nich môžem spoľahnúť. Mám najväčšie šťastie, že rodičia sú moji dvaja najobľúbenejší ľudia a viem, že my traja tu budeme stále pre seba, nech sa deje čokoľvek.
Martin, vaša dcéra po vás zdedila umelecké gény. Teší vás to?
Ak sa chce človek vydať na umeleckú cestu ako profesionál, je dobré keď to myslí s umením vážne, miluje ho a oddá sa mu naplno. Je to určitým spôsobom rehoľa a cesta poznávania života v tých najjemnejších a najsilnejších kontúrach. Keď sme vyberali s Viki strednú školu, dal som jej otázku, či tomu chce dať všetko už teraz, alebo počkať ešte niekde na gymnáziu, ako sa jej záujem bude ďalej vyvíjať. Rozhodla sa takto asi preto, že to chcela a cítila. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať jej cesta, tiež som teraz v úlohe pozorovateľa. Myslím, že vzťah k umeniu alebo k tvorivému vnímaniu sveta vie nájsť v oboch rodinách či v rodičoch.
