"V rámci štúdií, v ktorých mali deti k dispozícii dieliky navyše, vždy pomohli," vysvetlil Kirby. "Ak však má dieťa presný počet dielikov potrebných na to, aby dokázalo puzzle dokončiť samo, už nie je ochotné pomáhať ostatným."
Kirby dodal, že deti sa síce snažili "rozrušených" dospelých upokojiť slovami "to je v poriadku" alebo "možno nabudúce", no výmenu dielikov puzzle neponúkli.
Vedci uviedli, že sa rozhodli experiment zrealizovať na deťoch vo veku štyri a päť rokov, pretože až v tomto veku sa u ľudí začína rozvíjať schopnosť rozumieť tomu, že iní ľudia môžu mať odlišné myšlienky či prežívanie.