"Prezident Putin chce odlišnú Európu, chce Európu, kde môže kontrolovať susedov, kde môže rozhodovať, čo môžu krajiny robiť," povedal Stoltenberg týždeň pred prvým výročím začiatku ruskej invázie.
"Musíme byť pripravení dlhodobo, toto môže trvať mnoho, mnoho, mnoho, mnoho rokov," dodal šéf NATO. Je však opatrný pri predpovedi, ako dlho potrvá konfrontácia medzi Ruskom a Západom, pretože zmena môže prísť náhle. "Videli sme pád Berlínskeho múru alebo sme videli 11. september," povedal.
NATO sa podľa jeho slov "vždy usiluje hľadať príležitosti a využiť priestor na lepšie vzťahy. Pri súčasnom správaní sa ruského režimu, režimu v Moskve, však takáto cesta neexistuje."
Členské krajiny NATO svoje sily na Ukrajinu neposlali a niektorí západní predstavitelia sa obávajú, že priamy vojenský konflikt by sa mohol vystupňovať do jadrovej vojny medzi Západom a Ruskom. NATO však po začiatku invázie posilnilo svoje východné krídlo o ďalšie tisíce vojakov a členské krajiny zvýšili výdavky na obranu.
Spolu so Spojenými štátmi tiež Ukrajine poskytli zbrane v hodnote desiatok miliárd dolárov, aby jej pomohli v boji proti Rusku.
