TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a AP. Recean (48) dostal od prezidentky Maie Sanduovej poverenie zostaviť vládu minulý piatok po tom, ako podala demisiu jeho predchodkyňa Natalia Gavrilicová. Jej vláda skončila po 18 mesiacoch poznačených sériou kríz, vyvolaných predovšetkým inváziou Ruska na susednú Ukrajinu.
Recean, bývalý minister vnútra, dosiaľ pôsobil ako poradca prezidentky a tajomník Najvyššej rady pre bezpečnosť. V 101-člennom parlamente si zaistil podporu 62 poslancov. Program svojej vlády nazval "Prosperujúce, bezpečné, európske Moldavsko".
"Chceme žiť v bezpečnom svete, kde sa dodržiavajú medzinárodné dohovory, kde sa problémy medzi krajinami riešia dialógom, kde je rešpekt voči malým štátom," píše sa v programe s tým, že Moldavsko chce byť plnoprávnym členom EÚ. Recean pred hlasovaním poslancov povedal, že v kabinete vymení len štyroch ministrov – financií, infraštruktúry, spravodlivosti a energetiky.
Moldavsko sužuje energetická kríza a rastúca inflácia. Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 zaznamenalo prílev utečencov a výpadky elektriny po útokoch na ukrajinskú energetiku. V krajine značne závislej od ruského zemného plynu vypukli protesty proti zvyšujúcim sa cenám, čo Kišiňov označil za súčasť Kremľom podporovanej snahy o destabilizáciu moldavskej vlády.
Proeurópsky orientovaná prezidentka Sanduová tento týždeň znova obvinila Moskvu zo snahy zvrhnúť vedenie bývalej sovietskej republiky s cieľom zabrániť jej vstupu do EÚ a využiť ju vo vojne proti Ukrajine. Rusko, ktoré má vojakov v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, to popiera. Moldavsko vlani krátko po začiatku ruskej invázie požiadalo o vstup do EÚ, ktorá mu v júni spolu s Ukrajinou udelila štatút kandidátskej krajiny.
