Počuli ich kričať
Medzi zrútenými budovami v Iskenderune bol aj štvorposchodový dom, kde bývala takmer celá Behiyina rodina. „Od jej brata sme sa dozvedeli, že pod ruinami domu ostali rodičia, otec Turgut Demirkent, mama Müjgan a jej iba 16-ročná sestra Elif Sude,“ začína rozprávanie Tomáš. To, čo nasledovalo, je ako zo zlého filmu a Tomáš len ťažko hľadá slová, ktoré by dokázali opísať hĺbku obrovskej tragédie.
„K ruinám domu, kde bývali, prišiel mladší brat. Celý bol zosypaný, ale počul pod troskami mamu a otca, no nevedel sa k nim dostať. Ráno počul už len otca a potom bolo už len ticho. Keď sa mu konečne podarilo zohnať kamaráta s buldozérom a odhrnuli sutiny, na jednom mieste našli oboch rodičov spolu s najmladšou sestrou,“ opisuje chvíle hrôzy s tým, že o život prišli aj ďalší príbuzní. Spolu tam stratilo život desať členov rodiny. Z ruín domu sa im podarilo vytiahnuť počítač a fotoaparát, ktoré im poskytli aspoň nádej na spoločné zábery rodiny ako spomienku na šťastné časy.
Nedostatok vody a hnačka
Behiye sa vrátila okamžite domov, Tomáš ju zakrátko nasledoval. Rodičia mu pomohli zabaliť potrebnú pomoc, tyčinky, hygienické pomôcky a lieky. V Istanbule, kam priletel, mu priatelia dali ďalšie vybavenie. Dostal sa lietadlom až do Adany, kde bolo najbližšie nepoškodené letisko. To, čo ho však čakalo v Iskenderune, nečakal ani v najhorších predstavách.
