„Je tu veľmi zlá situácia a bolo ešte veľa neodkrytých sutín. Na ulici je veľa ľudí, niektoré skupiny prepadajú nákladiaky s pomocou a snažia sa ju ukradnúť. Ani armáda a polícia nedokážu všetko ustriehnuť. Navyše je problém pitná voda a rozšírila sa hnačka,“ bez servítky opisuje situáciu Tomáš.
V domoch nechce nikto nocovať
On sám s priateľkou, jej ďalšou sestrou a kamarátom prespávali na predmestí v dvojposchodovom apartmáne. „Chceli sme spať v autách, ale bolo tam málo miesta, báli sme sa spať pod strechou, tak sme sa rozdelili. Ja som ostal hore strážiť pre prípad, že by bolo ďalšie zemetrasenie. Položil som pred seba pohár vody, keby som otrasy necítil,“ hovorí o tom, čo si nedokázal predtým ani predstaviť.
„Ulice sú plné ľudí. Ani v domoch, ktoré sa nezrútili, nechce nikto nocovať. Každý zháňa radšej stan, aj ten svoj som tam nechal. Nikdy som niečo také nevidel a ani už nechcem. Je to ako výjav z postapokalyptického filmu,“ tichým hlasom povie Tomáš.
