Píše sa vám každý nový príbeh ľahšie?
Zakaždým je to iné. Niektoré príbehy sa píšu samy, veľmi rýchlo a riadky zo mňa idú podľa toho, ako ten film v mojej mysli napreduje. Podaktoré bývajú ovplyvnené tým, koľko informácií som schopná zozbierať a či ma pani múza popoháňa. Pravdou je, že sa nechcem opakovať, niektoré scenérie príbehu si musím dobre premyslieť, porovnať ich, vymyslieť čosi nové. To zvyčajne trvá. Najdlhšie je to s fantasy sériou, ktorú píšem už pár rokov. Proces tvorby nepodlieha zaužívanému pracovnému času, u mňa teda rozhodne nie.
Čo je v tvorivom procese pre vás najnáročnejšie?
Najzložitejšie býva odolať tisícom vnemov, novým inšpiráciám a nápadom, ktoré sa mi rodia v hlave, odolať desiatkam návrhov s námetmi, ktoré mi posielajú čitatelia, keď som v procese tvorby, napísať dejovú líniu tak, aby som sa neopakovala a prišla s niečím novým. Opísať ľúbostný vzťah, erotické scény zakaždým inak a vždy tak, aby ma čitatelia neobvinili, že som ich opísala z prvej či dvadsiatej knihy. Verte, že to majú načítané! (smiech)
Museli ste niečo obetovať, aby ste sa mohli venovať písaniu naplno?
Nič. Nemusela som obetovať vôbec nič, práve naopak, obohatilo ma to. Vždy som písala, tvorila a tak je to dodnes. Starám sa o rodinu, domácnosť, pracovala som roky v rodinnej firme, pracovala som v samospráve na plný úväzok, no keď niečo človek veľmi chce, na svoje záľuby si nájde čas. Presne tak som to vnímala aj ja. Niekto dbá o záhradku, niekto po večeroch pletie, iný maľuje, pečie perníky, niekto číta knihy, no a ja čítam a píšem knihy.
