Označujú vás za nekorunovanú kráľovnú slovenských historických romantických príbehov. Ako vnímate toto prirovnanie?
Prvý raz sa toto prirovnanie objavilo tuším pri štvrtej či piatej knihe. Mala som vtedy zmiešané pocity. Na jednej strane to bolo nečakané a úžasné, veď komu by sa to nepáčilo! Na druhej strane som cítila neskutočnú váhu zodpovednosti nesklamať svojich čitateľov a ich očakávania. Mám za sebou dvadsaťtri kníh a moje príbehy sú nielen čítané, ale fanúšikov je neustále viac, a to v takmer všetkých vekových kategóriách. Som hrdá, že som nesklamala čitateľov, vydavateľstvo, ktoré mi dalo dôveru, a ani sama seba.
Píše sa vám každý nový príbeh ľahšie?
Zakaždým je to iné. Niektoré príbehy sa píšu samy, veľmi rýchlo a riadky zo mňa idú podľa toho, ako ten film v mojej mysli napreduje. Podaktoré bývajú ovplyvnené tým, koľko informácií som schopná zozbierať a či ma pani múza popoháňa. Pravdou je, že sa nechcem opakovať, niektoré scenérie príbehu si musím dobre premyslieť, porovnať ich, vymyslieť čosi nové. To zvyčajne trvá. Najdlhšie je to s fantasy sériou, ktorú píšem už pár rokov. Proces tvorby nepodlieha zaužívanému pracovnému času, u mňa teda rozhodne nie.
Čo je v tvorivom procese pre vás najnáročnejšie?
Najzložitejšie býva odolať tisícom vnemov, novým inšpiráciám a nápadom, ktoré sa mi rodia v hlave, odolať desiatkam návrhov s námetmi, ktoré mi posielajú čitatelia, keď som v procese tvorby, napísať dejovú líniu tak, aby som sa neopakovala a prišla s niečím novým. Opísať ľúbostný vzťah, erotické scény zakaždým inak a vždy tak, aby ma čitatelia neobvinili, že som ich opísala z prvej či dvadsiatej knihy. Verte, že to majú načítané! (smiech)
Aké boli spisovateľské začiatky Jany Pronskej? Má čas radiť mladším autorom a prečo ju tak veľmi fascinuje stredovek? Aj to si prečítate v Novom Čase Nedeľa!