Hovoríte, že po voľbách by ste chceli spraviť reformu trestnoprávneho prostredia. Čo si pod tým máme predstaviť? Týka sa to aj paragrafu 363, ktorý využíva generálna prokuratúra na oslobodzovanie niektorých obvinených?
Poviem vám to zatiaľ tak v hrubom rámci. V Hlase pôsobí na všetky oblasti veľké množstvo odborných skupín, ktoré možno nie je tak vidieť navonok, ale sú to naozaj kapacity aj v oblasti spravodlivosti a práva sa pravidelne v Hlase stretávajú ľudia, ktorí majú čo k tomu povedať a ktorí sú naozaj veľmi vzdelaní a veľmi skúsení a sú to veľmi známi ľudia. A čaká nás podľa mňa širší pohľad na celé to prostredie, ako ten úzky, ako teraz navrhol pán minister Karas. Pretože, takisto sme fanúšikovia toho nového spôsobu definovania tých trestných činov, ich spoločenskej závažnosti, ale aj spôsob trestania páchateľov. Kedy musí byť vyvážený ten systém tak, aby tá obeť naozaj mala z toho potom nejaké zadosťučinenie alebo nejaký prospech, aby zároveň štát čo najefektívnejšie nakladal so svojimi peniazmi a aby, samozrejme, aj páchateľ, aby sme ten trest primerane uložili tak, aby, samozrejme, splnil svoj účel, ale zároveň aby sme z človeka v závere nespravili nejakého asociála, ktorému sa rozpadla rodina a ktorého potom musíme živiť do konca života a stojí to kopec peňazí. Len príklad poviem: Určite obeti, ktorej sa stane nejaká škoda, viac prospeje, ak odsúdime páchateľa na náhradu škody a zaplatí napríklad 100 000 eur poškodenej osobe, ako keď ho len zavrieme na 10 rokov do basy a obeť z toho nemá nič, tento je desať rokov v base, príde o všetky svoje sociálne kontakty, rozpadne sa mu rodina, desať rokov ho musíme živiť, kŕmiť a ešte potom vyjde von a bohvieako skončí. Takže, to je ten nový spôsob nahliadania na celú túto rovinu.
Ďalej, určite budeme musieť preskupiť celkovo fungovanie našich tajných služieb a ich nejakú koordináciu. Máme vojenské spravodajstvo, máme Slovenskú informačnú službu, máme na polícii útvar špecializovaných činností, to sú tí tajní, ktorí tiež kadečo vedia robiť, a máme aj kriminálny úrad Finančnej správy, o ktorom sa málo hovorí, ale ten jednoducho vie dávať odposluchy, vie špehovať, vie sledovať, vie nahrávať, kadečo vie robiť, ten sa nezodpovedá už vôbec nikomu. Možno kolegovia, keď ma počúvajú z tohto úradu, nech nie sú vystrašení, ja nehovorím, že robia zlé niečo, ale nie sú pod takou kontrolou ako informačná služba, ale vedia robiť také istí veci, ak nie možno ešte technologicky lepšie. Len sú skrytí pod ministrom financií, bohvie, ako to využíval Igor Matovič a či si na voľby aj cez nich nezbieral nejaké spisy. Ale, božechráň, nechcem nikoho obviňovať. Takže, toto budeme musieť dať nejakým spôsobom dokopy. No a potom samozrejme rozlúsknuť aj ten vzťah generálny prokurátor - špeciálny prokurátor, 363.
Nemala by to byť debata zbrklá, nemala by to byť debata politická, mala by to byť debata vysoko, vysoko odborná, nemôžme už robiť zákony na základe jednotlivej dennej udalosti, lebo niekomu sa niečo páči alebo nepáči. Tak ako teraz, keď došlo k tragickej udalosti zrazenia lyžiara, tak už okamžite niekto príde s návrhom, že máme založiť lyžiarsku políciu, ktorá bude behať po svahoch. Viete, tak sa nemôže riadiť štát, že na základe jednej udalosti už hneď chcete meniť zákony a vytvárať nejaké orgány. Ja si myslím, že čaká nás a môžem garantovať, že keď Hlas bude vo vláde, tá diskusia bude veľmi sofistikovaná, dlhodobá, odborná a bude viesť k tomu, aby to na Slovensku bolo lepšie ako je to dnes, a nie aby došlo k nejakému revanšu alebo pomste konkrétnej osoby, a to vám garantujem.
Ste ale vyslovene proti tomu, aby sa upravoval paragraf 363?
Ja nemám pocit, že 363 je zneužívaný. Keď generálny prokurátor Žilinka rozhodne o 363, sú toho plné noviny. Potom zverejní generálny prokurátor, ja neviem, 20-30 stranové zdôvodnenie – prečo o tom 363 rozhodol, ale o tom sa už nepíše nikde. A dokonca som doteraz ani nikde nečítal, že by niekto z tých, ktorí kritizujú používanie paragrafu 363, vyvrátil tie momenty, ktorými väčšinou GP toto rozhodnutie zdôvodní. Nikde som to nevidel. To znamená, že najprv sa zakričí „preboha, zas koho oslobodil!“, lebo to niekomu nepasuje, ale nikto už nepovie, či má pravdu. Keby sa ukazovalo, že v tých zdôvodneniach dlhosiahlych sú bludy a že to nevychádza, že nemohol použiť to ustanovenie, vtedy by som už mal aj ja pochybnosť, že asi využíva ten paragraf tak, ako mu to vyhovuje. Ale nikto dodnes nespochybnil tie zdôvodnenia generálnej prokuratúry, a to znamená, že pravdepodobne tam pán generálny prokurátor hovorí pravdu. Ešte raz: 363 je tu preto, aby sa zabránilo nejakej nezákonnosti a 363 sa musí použiť bez ohľadu na to, či sa bude týkať Daniela Lipšica alebo sa bude týkať Roberta Fica.
Kritici hovoria, že by sa mal používať skôr na to, aby sa naprávali krivdy v súvislosti s obvineniami, nie sa oslobodzovali ľudia bez súdov.
Lenže viete, máme tu políciu, potom máme prokuratúru a potom je súd. Ale keď sa deje neprávosť už v tejto fáze vyšetrovania, kde sa poukáže na chyby, ktoré, vlastne, sa nemôžu zamiesť pod koberec len tým, že sa to celé s chybami už len pošle na súd a nech rozhodne. Ak sa už v tomto, prípravnom, konaní dejú chyby, aj tu už musí mať prokurátor právo zasiahnuť a polícia môže konať. Vo väčšine prípadov, kde bol použitý paragraf 363 a bolo poukázané na chyby, sa znovu koná a polícia si tieto chyby musí opraviť a následne, v zmysle zákona a pravidiel, dať dotyčného obviniť, ak na tom trvá. A väčšinou každý z nich, je znovu obvinený a nikto nie je zbavený viny definitívne.
