V rozhovore pre Nový Čas exkluzívne hovorí o svojom vzťahu s Robertom Ficom (58) aj o tom, ako bude vyzerať jeho snaha nájsť koaličných partnerov po predčasných voľbách.
Parlament sa v súčasnosti zmenil na takú liaheň nápadov a každý deň sme prekvapení, čo nakoniec vlastne prejde. Dá sa vôbec ešte zmeniť to, ako ľudia pozerajú an politiku, keď vidia takýto chaos?
Myslím si, že ľudia už absolútne stratia akúkoľvek dôveru v politikov a v politický systém, keď vidia, čo sa deje, a čo sa ešte len bude diať. Situácia v parlamente začína byť pre štát, pre občanov, pre podnikateľov nebezpečná, a to z toho dôvodu, že dnes už nikto nedrží nad parlamentom kontrolnú ruku, koalícia sa rozpadla, a každý deň, doobeda aj poobede, môžu vznikať rôznorodé koalície, ktoré sa dokážu ad hoc spojiť na rôzne témy, hoc inokedy by si ani nevedeli predstaviť spolu vládnuť. A to je veľmi, veľmi nebezpečné, pretože sa budú objavovať návrhy, ktoré sa budú týkať kultúrnych vojen či ideologických vecí. Už sme toho svedkami pri neustálom otváraní témy interrupcií, zatvárania obchodov v nedeľu, a bohvie s čím všetkým ešte prídu poslanci bývalej koalície. Nehovoriac o fantazmagóriách Igora Matoviča, ktoré budú pravdepodobne na programe každého jedného dňa. Myslel som si, že tou svojou 500-eurovkou končí, ale zase prekvapil, a ja si myslím, že tento jeho folklór a tieto jeho populistické jatky budú pokračovať asi až do volieb. A preto si myslím, že sa stalo najväčšie nešťastie, aké sa mohlo, že toto všetko tu bude pravdepodobne trvať až do 30. septembra.
V parlamente sú návrhy za 5 miliárd eur. Neobávate sa, že ak by ste sa dostali po voľbách k moci, tak nebudete mať nič v rozpočte?
Budem sa veľmi pozorne pozerať, ako ide pán premiér Heger, keď sa rozhodol, že tu ide vládnuť do 30. septembra s výdatnou pomocou SaS, pripraviť vyrovnaný rozpočet, kde by mal vyškrtať 4 alebo 5 miliárd eur. Budem sa ho na to pýtať, pretože áno, návrhmi zákonov sa dnes zadefinováva obrovské množstvo trvalých výdavkov, ktoré žiadna budúca vláda, povedzme si otvorene, nemôže zrušiť. Sú to veci, ktoré by som ja osobne ani nikdy nenavrhol zrušiť - často sa týkajú pomoci ľuďom, takže tam to musí zostať. Ale áno, vytvára to značné pnutie pre budúci rozpočet a budúca vláda bude musieť hľadať na jednej strane úspory a na druhej strane sa snažiť o nejaké príjmy, aby sa to vôbec dokázalo odfinancovať. Situácia bude určite zložitá, ale ja ako sociálny demokrat hovorím – keď sa tie výdavky týkajú ľudí, tak musíme nájsť spôsob, ako ich zabezpečiť, a nie ich škrtať, ako to robia väčšinou pravičiari.
Keď v roku 2011 padla vláda Ivety Radičovej, tak sa hovorilo, že má len kúriť a svietiť do predčasných volieb. Tá súčasná má tiež oklieštené právomoci a celé dianie sa prenieslo do parlamentu. Nemal by mať aj parlament akési obmedzenia, aby sme počas tých siedmych mesiacov nevideli takýto chaos?
Oklieštené právomoci vlády slúžia práve na to, aby sa celé bezvládie ukončilo čo najskôr, nie na to, aby sme boli svedkami pomaly desaťmesačného vládnutia vlády v demisii. Preto by každý rozumný človek predpokladal, že vláda bez kompetencií tu bude vládnuť tri-štyri mesiace do najbližších parlamentných volieb a nová vláda s plnými kompetenciami prevezme riadenie krajiny. Títo páni si vymysleli, že chcú v tomto stave fungovať až do konca septembra, čo je absolútne ohrozenie ekonomických a sociálnych záujmov Slovenskej republiky. Dnes máme neviditeľného premiéra - žiaľ, on nebol viditeľný aj keď mal kompetencie, a teraz je už úplne vyšachovaný a necítiť vôbec, že kde je. Parlament je už dnes vlastne bez akejkoľvek kontroly a deje sa tam hocičo. Zdá sa mi, akoby pani prezidentka tú svoju kontrolnú úlohu nad vládou vykonávala skôr formálne, nie tak, že by sme počuli, že by niečo vláde odkazovala. Zatiaľ sa všetko prijíma na vláde, vymenováva štátnych tajomníkov, rozhoduje si hala-bala a necítime tam ten vplyv pani prezidentky.
Takže áno, dnes na Slovensku je bezprávie. Ak hovoríte o tom, či by nemal mať parlament oklieštené právomoci, tak ja si skôr myslím, že nie na všetko na Slovensku treba meniť zákony, nie na všetko treba na Slovensku meniť a vytvárať úrady. Väčšinou je problém v osobách. Stačilo by len, keby aj poslanci boli zodpovední a pochopili, že v tomto prechodnom období už nemajú prichádzať s vážnymi témami, ktoré idú mimo diskusiu so sociálnymi partnermi a mimo legislatívny proces. Ľudia v parlamente by si mali hlavne uvedomiť, že hop, z hrušky dole, táto éra sa končí, a už by sme mali len dôstojne dôjsť k voľbám. Žiaľ, toto sa asi diať nebude a ešte budeme podľa mňa svedkami takých návrhov, z ktorých budú ľuďom vlasy dupkom stáť.