Apropo - ladenie
Keď už sme pri ladení, zaujíma nás, ako ovplyvňuje samotná hra na klavír jeho rozladenie. Pavol Tima sa nebadane usmeje, na moment sa zamyslí, akoby hľadal slová, ktorými by celú problematiku ladenia (lebo, ako sa dozvieme, naozaj je to veľká veda) čo najjednoduchšie vysvetlil.
„Na kvalitu držania ladenia vplýva okrem iného aj spôsob hry. Je niečo iné, keď sa dieťa učí hrať na klavír - jeho úder nie je taký silný ako u dospelého profesionálneho klaviristu. Lebo ten potrebuje zahrať prednesovú skladbu tak, že občas hrá veľmi slabo, občas stredne silno a občas veľmi silno. A pri veľkom zaťažení, keď sa vyžaduje fortissimo, teda extrémne silný zvuk nástroja, tak kladivko enormne silne udiera do strún a následne to ovplyvní ladenie,“ vysvetlí nám odborník a vidiac očakávanie v našich očiach (alebo skôr ušiach), rozihrá klávesy pianína značky Dalibor z roku 1956. Zahrá niekoľko akordov, skladba naberá na sile, aby nám v praxi ukázal, čo mal na mysli, keď hovoril o úderoch na klávesy. Keď dohrá, prejde dlaňou po nápise Dalibor na čiernej doske.
„Kedysi som bol masový ladič. Teda, prišiel som ráno do umeleckej školy a ladil som tam 4-5 klavírov, kým začali prichádzať žiaci a pani učiteľky. Naladil som niekoľko tisíc klavírov. Boli to často náročné situácie, pretože na ladenie potrebujem absolútne ticho, pokoj. Ale viete, ako to chodí - do vedľajšej triedy prišiel učiteľ vyučovať hru na saxofón a bolo po ladení.“
Piano verzus syntezátor
Využijeme zopár dlhých sekúnd, keď si pohľadom skontroluje otvorené útroby piana a opýtame sa, akú má hodnotu. „Tento Dalibor z roku 1956 je plnopancier, vyrobený v českých Zakolanoch. Ide o malovýrobcu, ktorý už dávno skončil. Nepatrí medzi veľmi kvalitné, zato stále celkom obstojné značky. Tým, že je to Dalibor, tak jeho hodnota je pomerne malá. Lebo aj keď je tam vymenené vnútro - sú tam nové struny, kolíky, rezonančná doska, tak môže mať cenu okolo 2 500 eur. Keby to bol Petrof alebo August Förster, tie by mali vyššiu sumu, lebo je to iná, lepšia značka,“ povie pragmaticky.
„Samozrejme, po generálnej oprave spĺňa aj tento Dalibor všetky kritériá na to, aby sa žiak mohol učiť základy techniky hry na klavír a základy správneho počúvania tónov, ktoré vychádzajú z nástroja. Je teda vhodný pre výučbu hry na klavír. Určite nie syntezátor, ktorý je mŕtvy nástroj, napodobenina autentického zvuku,“ podotkne a vzápätí dostaneme aj krátku prednášku: „Syntezátor a elektronické klávesové nástroje sú nezastupiteľné. Majú opodstatnenie, ale slúžia pre moderný štýl hudby. Je to ľahký, prenosný nástroj, ale syntezátor nie je vhodný pre výučbu hry na klavír malých detí. Ale po siedmich, ôsmich rokoch hry bude úplne v poriadku, ak sa rozhodnú pre elektronický nástroj. Učitelia na klavír učia rodičov svojich žiakov, aby si domov zabezpečili akustický, živý strunový klavír. Žiadna elektronika ho doposiaľ nenahradila,“ zdôrazní a na dôvažok dodá: „V koncertných sálach sú extrémne drahé, vyše stotisícové klavíry, lebo sú nenahraditeľné. Keby ich zastúpila elektronika, tak by sa nevyrábali.“
