Učil sa u najlepších
Stať sa majstrom remesla v akejkoľvek profesii trvá nejaký ten piatok. Ani Pavol Tima nespadol učený z neba. Na to, aby sa stal jedným z najvyhľadávanejších klavírnikov, musel roky poctivo načúvať učeniu naslovovzatých odborníkov.
„Keď som mal asi 19 rokov, rozhodol som sa, že pôjdem touto cestou. Učil som sa v Moravskom Krumlove u pána Josefa Gadasa, dnes má 78 rokov a stále pracuje 10 aj 12 hodín denne. Druhým mojím majstrom bol Jirko Juřena z Višňového, vzdialenom od Moravského Krumlova asi 15 km. Chodil som teda päť rokov na súkromné turnusy k dvom majstrom, u každého som sa niečo vzácne naučil. Jedinečným a špecifickým spôsobom ma učili teóriu a prax v dielni, toto prepojenie je veľmi dôležité,“ rozhovorí sa o prvých kontaktoch so svojimi učiteľmi.
Vzápätí nám ukáže ďalšie z pianín, na ktorom robí tiež totálnu generálnu opravu. Zaujme nás rozprávanie o tom, ako si sám vyrába basové struny, ktoré potom vkladá na pôvodné miesto. „Na Slovensku sme traja výrobcovia basových strún. Jadro struny je opriadané medeným opriadlom a na to, aby to človek dokázal spraviť, musí mať tzv. opriadačku,“ ukáže na stroj pod policami s medenými kotúčmi.
„Mám v policiach meď všetkých rozmerov od 0,25 mm až po 1,9 mm. Okrem toho sú potrebné oceľové struny a nakoniec to najpodstatnejšie - treba to vedieť robiť. Keď som sa učil vyrábať basové struny, tak som prvý rok pokazil veľa medi. Naučiť sa presne vyrábať opradené basové struny je pomerne ťažké,“ skonštatuje. Potom sa porozhliadne po miestnosti a tvár sa mu očividne rozžiari.
Vzápätí sa dozvieme, čo úsmev spôsobilo. „Ja som posledné roky najšťastnejší u seba v dielni. Robím zákazkové opravy a keď mám chvíľu čas, opravujem svoje vlastné pianína. Ale hlavne mám stále veľa práce od konkrétnych klientov, ktorí napríklad zdedili klavír po svojich rodičoch alebo starých rodičoch a chcú ho zachovať ako pamiatku. Neváham stráviť hodiny a hodiny v dielni, je to môj svet.“
