S ľadoborcom sa dokonca dostali k fjordu. Z neho sa uvoľnila kryha, ktorá spôsobila potopenie Titanicu. To, čo tam zažili na vlastnej koži, ale bolo v mnohých prípadoch len pre silné žalúdky.
Napriek tomu, že Robert (40) už v Grónsku bol, polárnu žiaru sa mu vidieť nepodarilo. Svoj dávny sen si splnil tento rok, keď sa na ďaleký sever vydal práve v čase, keď sa končili polárne noci.
„Do 11. hodiny bola noc, potom vyšlo tak na 2 hodiny slnko a potom bola zase tma. Okolo piatej až šiestej hodiny sa objavila polárna žiara. Videli sme ju počas toho týždňa vždy, aj keď v rôznej intenzite. Toto obdobie je na to ideálne. Napríklad v júli až auguste je polárny deň, tak ju nevidno,“ vysvetlil Robert s tým, že okrem tmy musí byť absolútne bezoblačná obloha.
Od zimy sa im lepili oči
Keď sa na expedíciu chystali, vedeli, že ich čakajú teploty 40 stupňov pod bodom mrazu. Ako sami na mieste zistili, pocitovo to bolo ešte menej. „Pri mínus 40 vám strašne omŕza tvár, pod očami koža, takže po vonku sme museli mať kukly.
