Bola taká zima, že keď sme žmurkali dlhšie, zlepili sa nám oči. Strašnú zimu ilustruje aj to, že keď sme sa išli fotiť, baterka vonku bola do minúty zo 100% na 0%,“ spomína dobrodružný Lipták. Miestnym však ani takéto šialené teploty nič nerobili. Chodili v gumákoch, bez rukavíc a čiapkou nemali ani zakryté uši.
Do Grónska slovenská partia odchádzala s plnými batohmi jedla. Bežná porcia v reštaurácii tam totiž stojí okolo 50-60 eur a ani potraviny v obchodoch nie sú práve podľa slovenského gusta. „Čiže sme si nabalili chlieb, paštéty, salámy, mäso, varili sme tam fazuľovicu. Koreniny, ktoré my poznáme, tam vôbec nemajú,“ objasnil Robert.
Tučniaky ako miestna lahôdka
Dom si prenajali od miestneho eskimáka. Kto by čakal, že budú spať v spacákoch, veľmi by sa mýlil. „Oni tie domy extrémne prekurujú, používajú na to taký vykurovací olej, takže napriek tomu, že vonku bolo -40, ja som spal v trenkách pri otvorenom okne. Takže, keď sme vyšli von, bol to rozdiel 70 stupňov,“ smeje sa a dodáva, že domáci ich bol aj navštíviť.
Potom, čo si pozrel, ako žijeme na Slovensku, ukázal našim chlapcom telefón so zábermi, ktoré im trochu zdvihli žalúdok. „Popisoval nám, ako našli kolóniu tučniakov. Ako ich pozabíjali, odrezali im hlavy a naložili ich chladiť do snehu ako do chladničiek. Tešili sa, že to bude dobrota,“ nespomína práve nadšene.
