Konšpiračné teórie sú presvedčivé a zvyčajne sú zamerané na emócie a pocit osobnej identity. Aj keď sa vám podarí tieto teórie vyvrátiť, je ťažké udržať krok s tým, ako rýchlo sa objavujú a šíria. Štúdie z rokov 2015 a 2016 napríklad podľa The Conversation ukázali, že šíriteľov konšpiračných teórií o víruse Zika na Twitteri bolo dvakrát viac ako tých, ktorí sa snažili tieto teórie vyvrátiť.
Ľudia, ktorých priťahujú konšpiračné teórie, sa snažia uspokojiť tri základné psychologické potreby. Chcú mať väčšiu istotu, pocit kontroly a udržať si pozitívny obraz o sebe a skupine, ku ktorej patria. Tieto potreby sú obzvlášť neuspokojené v krízových obdobiach, ako je napríklad pandémia covid-19, keď sa túžba pochopiť svet okolo nich stáva ešte naliehavejšou.
Konšpiračné teórie však nielenže nedokážu uspokojiť tieto potreby, ale môžu prispieť k pocitu neistoty a úzkosti ľudí. Podľa štúdie uverejnenej na webovej stránke vedeckého časopisu Personality and Social Psychology Bulletin v roku 2021 neovplyvňujú len stav mysle, ale aj správanie.
Napríklad ľudia, ktorí uviedli, že veria, že farmaceutické spoločnosti zatajujú nebezpečenstvá spojené s očkovaním na základe konšpiračných teórií proti očkovaniu, nielenže mali aj po mesiaci negatívny postoj k očkovaniu, ale mali aj zvýšený pocit bezmocnosti. Preto je dôležité viesť dialóg so zástancami konšpiračných teórií.
