Pravidlá zdravého pôstu
Zvyky na našom území
Symbolicky sa pochováva basa. Ukončovali sa priadky, žiadna žena by v tento deň nepriadla. Dievčatá sa prezliekli napríklad za muža či starenu a chodili po pýtaní - pýtali a brali všetko, čo im kde dali. Od 8. stor. sa skutočne sypal popol na hlavu. Od 11. stor. sa už len popolom naznačil kríž na čelo. Popolcová streda a Veľký piatok sú dni najprísnejšieho pôstu. V minulosti bolo v tieto dni dovolené jesť len raz, krajec chleba a zapiť ho pohárom vody. V ostatných dňoch pôstu to boli väčšinou len rezance či pirohy. Na iných miestach to mohli byť kaše, strukoviny či kyslá kapusta.
K pôstu patrili aj skutky milosrdenstva
Katarína Nádaská, etnologička
- V minulosti sa bral Veľký pôst veľmi vážne a dodržiaval sa. Nesmelo sa jesť mäso a požívať alkoholické nápoje. Dokonca sa nevarilo na masti, ale lisoval sa konopný olej. Aj jedli z drevených tanierov drevenými lyžicami. Ku koncu pôstu maľovali interiér aj exteriér, aby bolo na Veľkú noc všetko pekné a čisté.
Jesť menej je zdravé
Katarína Skybová, odborníčka na výživu
- Pojem pôst si vysvetľuje každý ináč. Niekto ho vníma tak, že keď si nedá nejakú sladkosť, tak to už je pôst. Niekto zase, že neje vôbec. To nie je pôst, ale hladovka. Pôst je, keď sa ani neprejedáme, ani niežeby sme nejedli vôbec. Rozumný pôst rozhodne je zdravý. Taký, keď sa vrátite k prírodnejšiemu, racionálnejšiemu stravovaniu.
