Biden ďalej vyhlásil, že si nemyslí, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina naznačuje ochotu Ruska použiť jadrové zbrane. "Viete lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v tomto konflikte v stávke, nielen pre Ukrajinu," povedal Biden. "Veci sa radikálne zmenili a my musíme zabezpečiť, aby sme ich zmenili späť," dodal americký prezident na verejnej časti rokovania.
V rozhovore so stanicou ABC News Biden zopakoval, že Putinovo rozhodnutie považuje za veľkú chybu. "Nevnímam to tak, že (Putin) zvažuje použiť jadrové zbrane alebo niečo podobné," dodal.
Krajiny takzvanej bukurešťskej deviatky (B9), do ktorej patrí aj Česká republika, Biden označil za poprednú líniu kolektívnej obrany, a ocenil počínanie ich prezidentov a premiérov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zoskupenie B9, do ktorého okrem ČR patrí Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, vzniklo v roku 2015 v reakcii na agresívne kroky Ruska na Ukrajine. Takmer rok po začatí novej ruskej invázie je podľa Bidena ešte dôležitejšie, "aby sme držali pohromade".
Jeho vyhlásenie o Putinovej veľkej chybe reagovalo na vývoj z utorka, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil odklon Ruska od poslednej dohody s Washingtonom o jadrovom odzbrojovaní. Zmluva Nový ŠTART podpísaná v roku 2010 v Prahe okrem iného stanovila, že obe strany musia znížiť na 1550 počet strategických jadrových hlavíc, teda zbraní použiteľných na veľkú vzdialenosť. Ruská diplomacia niekoľko hodín po Putinovom oznámení uviedla, že Moskva bude limity ukotvené v zmluve naďalej dodržiavať.
Biden dnes vo Varšave nadviazal na pondelkovú cestu do Kyjeva a utorkový program v poľskej metropole, kedy sľúbil Ukrajine neochvejnú podporu USA a ich spojencov. Českú republiku na stretnutí šéfa Bieleho domu s predstaviteľmi východného krídla NATO zastúpil premiér Petr Fiala, Slovensko prezidentka Zuzana Čaputová. Tá pred rokovaním uviedla, že Bidenova prítomnosť dokazuje silu transatlantického partnerstva, informovala agentúra Reuters.