Priemyselné firmy, v čase pandémie významní ťahúni rastu, boli podľa ekonómov po vypuknutí konfliktu zasiahnuté najviac. Čelili početným problémom spojeným s rastom cien vstupov, ale aj pretŕhaniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ukrajina ani Rusko síce nepredstavovali pre slovenské hospodárstvo dôležité exportné trhy, významná však bola závislosť na dovoze niektorých surovín.
"Na slovenskú ekonomiku tak dopadal vojnový konflikt najmä v podobe zvýšených cien energií s vplyvom na spotrebu domácností, ako aj priemyselnú produkciu, a to predovšetkým v energeticky náročných odvetviach ako chemický priemysel, či výroba a spracovanie kovov," priblížili analytici. Z pandemickej krízy sa tak ekonomika dostala do krízy energetickej, jej rast spomalil a väčšinu roka sa držal na medzikvartálnej úrovni 0,3 - 0,4 %.
Dĺžka trvania vojenského konfliktu na Ukrajine je neznáma, Slovensko aj ďalšie štáty Európskej únie (EÚ) však podľa ekonómov dosahujú významné pokroky pre zabezpečenie energetickej nezávislosti od Ruska. "Tieto kroky sú nevyhnutné pre väčšiu makroekonomickú stabilitu a nižšie vystavenie dopadom súčasnej krízy," zdôraznili.
