Prvá cesta k moru
Prvýkrát som videl more, keď som mal trinásť rokov. Bolo to v Benátkach, kam ma môj otec výtvarník zobral na výstavu Biennale. Bolo to v roku 1990 a ohromila ma už samotná cesta cez Rakúsko a Taliansko, všetky tie osvetlené pumpy a mestá. Ako malý chalan som od toľkého úžasu nevedel v autobuse zavrieť oči. Mesto na vode s krásnymi ulicami a architektúrou, galériami, obrazmi, plážami a morom ma úplne očarilo. Veľmi rád na tento výlet spomínam a chcel by som sa tam ešte niekedy vrátiť.
Prvé okamihy na VŠMU
Začiatky na vysokej škole boli pre mňa ako vstup do úplne iného vesmíru. Zrazu som sa ocitol v blízkosti slávnych hercov, ktorých som poznal z televízie a divadla a dennodenne som ich stretával na vyučovaní. To, že som mohol z blízkosti sledovať prácu svojich pedagógov, profesora Emila Horvátha a docenta Juraja Slezáčka, som považoval za malý zázrak. Napriek tomu, že štúdium bolo náročné, som vedel, že som si vybral správne a tešil som sa každému dosiahnutému pokroku. Herectvu som zostal verný dodnes a vždy sa teším na nové výzvy. Považujem za odmenu, že s ľuďmi, ktorých som ako študent obdivoval, mám teraz možnosť stáť pred kamerou alebo na divadelnom javisku.
